Pripomenul, že ešte koncom minulého roka dostalo v prvej výzve dotácie 14 oravských obcí v celkovej výške 25 miliónov eur. „Chcem poďakovať všetkým starostom, ktorí predložili kvalitné projekty. Niektorých sme iste prekvapili, že to išlo až tak rýchlo, pretože 30 rokov sa sem chodili politici fotiť a ľuďom sľubovať a na konci z toho nič nebolo,“ poznamenal Taraba.

V druhej výzve na odkanalizovanie Oravy boli podporené projekty miest Trstená a Námestovo a obcí Beňadovo, Ťapešovo, Zákamenné, Novoť, Oravské Veselé, Rabča, Bziny, Kraľovany, Oravský Biely Potok, Habovka, Žaškov, Štefanov nad Oravou, Vasiľov, Horná Lehota, Zuberec, Nižná a Oravský Podzámok.

Zdroj: TASR

Podľa Tarabu niektoré obce neboli na výzvu pripravené a mali príliš staré projektové dokumentácie. „Preto sme ich vyzvali, aby si ich dali do poriadku. Nemôžeme posielať peniaze na projekty, ktoré už nie sú aktuálne. Preto hranica podpory projektov v tejto druhej výzve bola, že nemohlo ísť o projekt starší ako päť rokov,“ podotkol minister.

Tarabove slová o zastaraných projektoch potvrdil aj generálny riaditeľ Environmentálneho fondu Marek Giba. „Možnosť realizácie takýchto projektov je veľmi komplikovaná hlavne vo fáze realizácie a verejného obstarávania. Pre tých, ktorí majú problém s financovaním aktualizácie projektových dokumentácií, má Envirofond pripravenú pomoc vo forme úverov s úrokom 0,5 percenta,“ uviedol Giba.

Námestovský primátor Ján Kadera poznamenal, že dotačná pomoc má význam nielen z pohľadu ochrany životného prostredia, ale šetrí aj finančné náklady domácnostiam odkázaným aktuálne na vývoz žúmp. „Občania z obcí, kde nie sú vybudované kanalizácie, platia päťnásobne viac ako tí občania, ktorí bývajú v mestách a obciach s kanalizáciou,“ dodal Kadera.

Zdroj: TASR