Druhý sviatok vianočný, známy ako sviatok svätého Štefana, má v našom kultúrnom priestore osobitné miesto. Kým Štedrý deň a Božie narodenie sa niesli v duchu pokoja, rodiny a posvätnosti, Štefan prinášal uvoľnenie, pohyb a spoločenský život. Ľudia vychádzali z domovov, navštevovali príbuzných a dedina zrazu ožila smiechom, spevom a hudbou.

Jedným z najznámejších zvykov bolo štefanské koledovanie. Mládenci chodili po domoch, vinšovali gazdom zdravie, hojnosť a dobrú úrodu. Za odmenu dostávali koláče, klobásu, vajcia či pohárik pálenky alebo vína. Koledy mali často veselý, až žartovný charakter a boli príležitosťou prejaviť dôvtip i spevácky talent. „Na Orave po návrate domov obhadzovali kone ovsom, aby boli silné a tučné. V tento deň sa konali aj sánkovačky, aby bola dobrá úroda konope a ľanu,“ uviedli zástupcovia portálu vedanadosah.cvtisr.sk.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR

Na niektorých miestach Slovenska sa zachoval aj zvyk symbolického „vyšibávania“ dievčat, podobný veľkonočným tradíciám. Šibanie prútikom malo zabezpečiť zdravie, sviežosť a krásu počas celého roka. Inde zas mládenci predvádzali rôzne hry, scénky či maskované obchôdzky, ktoré mali pobaviť obec a zahnať zimnú pochmúrnosť.

Hoci mnohé zo starých zvykov dnes ustúpili modernému spôsobu života, svätý Štefan zostáva dňom stretávania, radosti a pokračujúcej vianočnej atmosféry. Je pripomienkou času, keď tradície spájali ľudí, učili ich vďačnosti, radosti zo spoločných chvíľ a hodnôt, ktoré majú svoje miesto aj v súčasnosti.