Autorom hry o návrate človeka k prírode je dramatik Miklós Forgács. Pre Mestské divadlo Žilina napísal už dve hry a nimi boli Bezzubatá a Lilith. V bulletine Mestského divadla Žilina sa dozviete, že text tejto hry je vystavaný z 32 fragmentárnych obrazov, ktoré sa prelínajú podobne ako vodné prúdy v mokradi – roztekajú sa, miznú a znovu sa vynárajú. Táto rozbitá štruktúra však v predstavení nie je slabou stránkou (ako by sa niekomu mohlo zdať), ale presným výrazovým prostriedkom: svet už nie je súdržný a pamäť krajiny je rovnako roztrieštená ako pamäť človeka, ktorý ju obýva.

Ústrednou postavou je Vizičlovek, čiže poipeľský vodník, bytosť, ktorá sa nachádza medzi zabudnutím a poverou. Nie je len atrakciou, ale symbolom vytesnenej prírody, ktorá prežíva len ako mýtus, hoci kedysi bola súčasťou každodenného života. Vodníkova existencia sa zrkadlí v osude dcéry putujúcej chránenou mokraďou. To je priestor, ktorému jej matka, zanietená ekoaktivistka, obetovala celý život. Inscenácia si kladie závažnú otázku: má obeta zmysel, ak si ju krajina ani ľudia nepamätajú?

Zdroj: divadlozilina.eu

Inscenácia silno pracuje s motívom znovuzdivočenia. „Jedným z kľúčových slov je pojem: znovuzdivočenie. Pokusy o znovudobytie ríše úprimnosti, spontaneity a intuície. Bez falošnej, hmlistej, pseudoemotívnej a romantizujúcej predstavy o prírode a o prirodzenosti,“ uviedol Forgács. Výraz v hre „všetko tečie“ tu neznamená len pohyb vody, ale aj neistotu ľudskej existencie v priestore, ktorý si nás už možno nepamätá.

Silnou stránkou predstavenia je jeho spoločensko-politický rozmer. Odkazy na reálne udalosti, ktoré sa stali (napríklad paradoxný príbeh poipeľského ryžoviska či pätnásťročný boj s byrokraciou o zápis Poiplia do Ramsarského zoznamu) dodávajú inscenácii naliehavosť a ukotvujú mýtus v konkrétnej realite Slovenska. Mytologické a zvieracie bytosti z regionálneho folklóru tu nevystupujú ako nostalgická ozdoba, ale ako hlas krajiny, ktorá sa bráni zabudnutiu.

Vizičlovek (vodný ember) je predstavenie, ktoré si žiada aktívneho diváka so zámerom zamýšľať sa. Vyžaduje pozornosť, otvorenosť a ochotu blúdiť v mysli. Neponúka jednoduché odpovede, ale kladie nepríjemné otázky: Ako žiť v krajine, ktorú sme odcudzili sami sebe? A čo z nás zostane, keď sa z prírody stane už len legenda?

Lístky na predstavenie Vizičlovek (vodný ember) si môžete kúpiť na TOMTO ODKAZE alebo v pokladni Mestského divadla Žilina.