Iniciatíva vyšla z neziskovej organizácie Za sochu svätého Martina, ktorá sa usiluje aj o umiestnenie súsošia v životnej veľkosti v historickom centre mesta.

„Turisti sa takto dozvedia o meste, môžu u nás obdivovať už teraz vystavený model súsošia, kostol sv. Martina, jeho relikviu v kostole aj kovový reliéf v centre mesta,“ uviedlo občianske združenie na Facebook profile.

Počiatky pútnickej trasy siahajú do roku 2005, kedy Rada Európy za kultúrnu trasu, na spoznávanie života svätého Martina, vyhlásila trasu medzi maďarským mestom Szombathely a francúzskym mestom Tours. Predstavuje významné pamiatky spojené so životom európskeho svätca a každá krajina si môže vlastnú sieť trás budovať sama. Dodnes sa už, okrem Slovenska, zapojili napríklad Francúzsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, či Rakúsko.

A aký bol príbeh svätého Martina? Jeho dobrý skutok sa odohral pri meste Amiens, v dnešnom Francúzsku. Martin sa o svoj plášť rozdelil so žobrajúcim mužom. Práve táto udalosť na stáročia poznačila martinovskú ikonografiu.

„Jedného dňa, keď nemal na sebe nič, len zbrane, vojenskú výstroj a jednoduchý vojenský plášť, a bola krutá zima, ktorá silnela viac, než obvykle, až tak, že veľké množstvo osôb bolo podchladených silným mrazom, sa mu prihodilo, že pri mestskej bráne Amiens stretol nahého chudobného. Žobrák prosil prechádzajúcich, aby sa zmilovali nad ním, no všetci prechádzali ďalej, nebrali naňho ohľad.

Martin, muž plný Boha, pochopil, že, keď ostatní odmietali skutok lásky, tento chudák bol určený pre neho. Ale čo mal robiť? Nemal nič, okrem plášťa do ktorého bol oblečený; v skutočnosti už všetko ostatné obetoval predtým v podobnom dobrom skutku. A tak, vytiahol meč, ktorý mal na opasku, rozdelil plášť na polovicu a podaroval svojmu chudobnému jednu polovicu a druhou sa priodial. Keď si jeho neupravený, zničený odev všimli niektorí okolostojaci, začali sa smiať. Tí však, ktorí boli múdrejší, hlboko ľutovali, že neurobili niečo podobné - keďže vlastnili bezpochyby viac než Martin a mohli zaodiať toho chudobného bez toho, aby zostali nahí.

Nasledujúcu noc Martin uvidel v spánku Krista, oblečeného do časti jeho plášťa. Bolo mu nariadené, aby pozorne uvažoval nad Pánom a aby rozpoznal odev, ktorý mu daroval. Potom Ježiš povedal jasným hlasom množstvu anjelov, ktorí stáli okolo neho: «Martin, ktorý je ešte len katechumenom, ma prikryl svojím plášťom». Ten istý Pán, ktorý kedysi vyhlásil: «Vždy, keď ste pomohli jednému z týchto mojich najmenších stvorení, mne ste pomohli», vyhlásil, že bol oblečený v osobe toho chudobného. Na potvrdenie Martinovho dobrého skutku sa Ježiš nehanbil ukázať v tom istom odeve, ktorý chudobný dostal do daru. Keď to Martin videl, nenamýšľal si príliš o sebe, naopak, videl vo svojom skutku Božiu dobrotu. Keď mal osemnásť rokov prijal krst a ešte dva roky pokračoval vo vojenskej službe.“

(Vita Martini 3, 1 – 5)