Oficiálna internetová stránka Hradu a Kaštieľa v Liptovskom Hrádku informuje, že na začiatku 14. storočia dal pri sútoku Belej a Váhu, pod výbežkami Nízkych Tatier, zvolenský župan Donč, postaviť gotický kamenný hrad na nízkej dolomitovej skale.

„Hrad obkolesili vodnou priekopou, vďaka čomu je hrad unikátnou ukážkou rovinného hradu na Slovensku. Jednou z jeho strategických úloh bola kontrola dôležitej obchodnej cesty nazývanej Via Magna. Prvá písomná zmienka o hrade menom Wywar, pochádza z roku 1341, v neskorších dokumentoch sa spomína aj ako Novum Castrum – Nový Hrad, či Hrádek. V roku 1399 cisár Žigmund Luxemburgský hrad osobne navštívil a prespal tu. V roku 1433 ho dobili Husiti, neskôr ho obsadili Jiskrovci. Hrad počas celej svojej histórie často menil majiteľov,“ informujú zástupcovia hradu na oficiálnom webe.

Významnou postavou na hrade bol podľa ich slov Valentín Balaša, ktorý pochádzal z poprednej šľachtickej uhorskej rodiny Balašovcov.

„Narodil sa vo Zvolene a svoje detstvo a mladosť prežil najmä na hrade v Liptovskom Hrádku. Na Hrádku a jeho panstve si osvojil slovenskú hovorovú reč a tunajšie zvyky. Bolo mu poskytnuté kvalitné vzdelanie – ovládal až osem jazykov. Vyštudoval na univerzite v Nemecku, potom veľa cestoval a viedol búrlivý život. Stal sa známym protitureckým bojovníkom. Po otcovej smrti sa vrátil do Uhorska a koncom 70-tych rokov 16. storočia žil opäť na hrade Liptovský Hrádok, ktorý si veľmi obľúbil. S vlastnou rodinou viedol viaceré právne spory, kvôli rodovým majetkom,“ približuje oficiálny web hradu.

Spolu s bratom Františkom sa neskôr postarali o obnovu hradu.

„Neskôr sa Valentín opäť vrátil do boja, bol ťažko ranený a na následky zranení zomrel ako 40-ročný v roku 1594 v Ostrihome. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hybiach. Valentín Balaša bol zároveň prvý významný predstaviteľ renesančnej poézie v Uhorsku. Písal po maďarsky, turecky a po slovensky,“ uviedli zástupcovia hradu, pričom podotkli, že v roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Šándorfy.

„Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalenou Zai, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi. Na podnet Šándorfyho a jeho manželky bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva.

Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Kaštieľ premenil stredoveký, nepohodlný gotický hrad na luxusné renesančné sídlo. Mikuláš Šándorfy sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603. Magdalena Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Bola síce jednou z mála žien, ktoré vlastnili Hrad a Kaštieľ, žila v ňom však najdlhšie zo všetkých majiteľov – viac ako 30 rokov.

Dlhé storočia bol Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna.“

Hrad podľa slov zástupcov vydržal všetky vlny protihabsburských povstaní a zohral v nich významnú úlohu, či už ako obranná pevnosť alebo zázemie vojsk.

„V tomto období bol viackrát dobytý a zničený. Majitelia ho však už nezveľaďovali. Už ho len udržiavali. Neskôr, začiatkom 18. storočia, cisár Leopold I. daroval hrad s panstvom kniežaťu Lichtensteinovi.

V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina kráľovská komora. Odvtedy hrad aj s panstvom upadali.

Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách. No neostalo len pri tejto pohrome. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni,“ dozvedáme sa na oficiálnom webe hradu v Liptovskom Hrádku.

V 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad.

„Od roku 1960 až do Nežnej revolúcie tu sídlilo Národopisné múzeum Liptova. Ruiny hradu a pomaly sa rozpadávajúceho kaštieľa už od 30-tych rokov 20. storočia znepokojovali mysle ľudí, ktorým nebol osud pamiatok na Liptove ľahostajný. V tomto období tu dokonca vznikol aj prvý spolok združujúcich dobrovoľníkov starajúcich sa o hrad v bývalej ČSR – Spolok pre záchranu hradu Hrádok.

Tento komplex pamiatok sa však nepodarilo zrekonštruovať ani v období prvej republiky, ani v období socializmu. V čase socializmu boli len vykonané archeologické a umelecko-historické výskumy pod vedením prof. Gejzu Balašu. Chátranie stavieb pokračovalo aj v 90-tych rokoch a domácich i turistov trápil pohľad na rozpadávajúce sa stavby. Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené. Ostali iba holé múry bez okien a dverí.“

V roku 2001, keď Dagmar Machová navštívila zrúcaninu hradu a ruiny kaštieľa, sa jej v mysli zrodila vízia obnovy a oživenia tohto panstva. Koncom roka spoločnosť pani Machovej kúpila od Liptovského múzea areál hradu a kaštieľa, a tým rozšírila aktivity spoločnosti. Oficiálny web hradu informuje, že v čase kúpy ešte neexistovali možnosti získania fondov.

Rekonštrukcia prebiehala v niekoľkých etapách:

Rok 2002: Architektonické riešenie pomohla navrhnúť Ing. arch. Katarína Smrečanská, rod. Alexy. Nasledovalo získanie stavebného povolenia a dôkladná sanácia proti vlhkosti, odstránenie porušenej statiky, privedenie inžinierských sietí a vykurovanie západného krídla. Vykonala sa konzervácia múrov ruiny hradu z hľadiska bezpečnosti, aby odpadávajúce skaly neohrozovali stavebné práce.

Rok 2003 – 2004: Prestavba, sanácia strechy, výsadba parku, dlaždenie nádvoria, obnova studní a renesančných arkád na chodbách kaštieľa, nákup starožitností a zariadenia. Otvorenie prevádzky „Hotel a reštaurácia Grandcastle“.

Rok 2005 – 2012: Rekonštrukcia priestorov wellness s bazénom a sály Stone Gallery, obnova izieb, rekonštrukcia komnát a apartmánov.

Rok 2012 – 2022: V tomto období prebiehali práce na obnove starého gotického hradu. Bolo zrekonštruované prízemie západnej veže a sprístupnená izba kastelána. Zatiaľ poslednou zrekonštruovanou časťou starého hradu je východná veža, v ktorej bola zriadená hradná kaplnka. V blízkej budúcnosti plánujeme sprístupniť aj poschodie západnej veže, kde stále prebiehajú práce.

Príbeh pani Machovej, ako sa dostala ku kúpe Hradu a Kaštieľa, si môžete vypočuť aj v archíve RTVS na TOMTO ODKAZE.

Na fotografii Dagmar Machová - Hradná pani