Počas dňa si veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie. Poslednú večeru slávil Ježiš so svojimi učeníkmi na Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok). V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, respektíve premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Túto udalosť pripomína večerná svätá omša, ktorá je známa aj obradom umývania nôh 12 mužom. Je to symbol úcty a pokory voči blížnemu. Obrad pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov.

Večer prestávajú v kostoloch zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Svätú (Bielu) sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Veriaci si pripomínajú Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostal celkom sám, opustený. Túto skutočnosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok v kostoloch, zhasnuté svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

V evanjelických kostoloch sa popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci si pripomínajú udalosť, keď Ježiš Kristus počas poslednej večere so svojimi 12 učeníkmi ustanovil sviatosť Večere Pánovej.

Veľkú noc, teda Paschu, slávia veriaci pravoslávnej cirkvi o týždeň neskôr. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Termín Paschy sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského Pesachu.