Na Zelený štvrtok sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, aby boli po celý rok zdraví, podľa toho ho aj nazvali zeleným štvrtkom. Ľudia zvykli vstať skoro ráno a umyť sa rosou, aby boli zdraví. Gazdiné pozametali dom ešte pred východom slnka a smeti odniesli na križovatku, aby v dome nemali blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Ak sa tejto tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku vždy plnú peňazí.

Veľký piatok je dňom, kedy ukrižovali Krista. V poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa otvárajú hory a vydávajú svoje poklady. Nesmie sa nič požičiavať, lebo požičaná vec môže byť začarovaná, nesmie sa manipulovať so zemou (ryť, kopať), ani prať bielizeň. Ľudia sa na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Chlapci sa zvykli potápať a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok. Ten potom hodili ľavou rukou za hlavu, aby ich nebolievali zuby.

Na Bielu sobotu už telo Ježiša Krista ležalo v hrobe. Svoj názov získala podľa bieleho rúcha novopokrstencov, ktorých krstili počas bohoslužby na Veľkú noc. V tento deň sa gazdovia starali o bohatú úrodu svojich polí. Kládli na ne krížiky z ohorených drievok a sypali popol z posväteného ohňa. Tiež zvykli dávať za trámy domov uhlíky, ktoré ich mali chrániť pred požiarmi. Doma sa vo veľkom upratovalo, gazdiné piekli mazance a baránky, plietli korbáče a zdobili vajíčka.

Veľkonočná nedeľa je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roku- oslavuje sa Kristovo vzkriesenie. Je to vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne, to je dôvod toho, že každý rok pripadne na iný dátum. V tento deň sa v kostoloch svätia veľkonočné pokrmy. Jedávajú sa vajcia uvarené na Veľký piatok.

Na Veľkonočný pondelok nemá nikto pracovať. Chlapci chodia dievčatá šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov, alebo polievať vodou. Dievčatá im zasa dajú maľované kraslice a pohostia ich.

Na východe oblievačka, na západe šibačka. Každý región má svoje špeciálne tradície a zvyky. Dnes ich dodržiavajú najmä v obciach. Veľkonočné zvyky a tradície pripomínajú aj podujatia v skanzenoch.

Veľkonočné pranostiky

Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc.

Ak je Zelený štvrtok biely, bude teplé leto.

Ak prší na Veľký piatok, možno dúfať v dobrú úrodu.

Na Veľký piatok ak popŕcha, to nám požehnaný, dobrý rok sľubuje.

Veľký piatok pochmúrny, zvestuje rok neúrodný.

Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude v lete núdza o vodu.

Pekná Veľká noc, požehnaná úroda.

Veľká noc pekná a jasná, býva v tom roku úroda hojná i krásna.