„Sú to vytrvalostné preteky, ktoré sa jazdia na 40 – 160 km. Jazdec na koni má predpísané tempo, ktoré musí v teréne dodržiavať. Po každých 40-tich kilometroch sa merajú telesné funkcie a rôzne kritériá koňa. Pokiaľ ich nespĺňa, je bez milosti diskvalifikovaný. Je pritom jedno, či ste arabský šejk, alebo jazdec zo Žiliny. Prvoradá je totiž ochrana zdravia,“ rozhovorila sa Tomanová.

Koník sa musí pravidelne ochladzovať. Preto tímy chodia na preteky aj celou skupinou pomocníkov – ochladzovačov, ktorí sa v angličtine volajú crew. „Bez zohratého crew tímu nemáte šancu vyhrať. Preto nášmu crewteamu veľmi pekne ďakujem,“ hovorí Tomanová.

Vytrvalostné preteky sú pomerne mladá disciplína. Na Slovensku sa jazdí asi od polovice 90-tych rokov. Príprava na ne je pomerne dlhodobá záležitosť a vyžaduje si hlavne veľa trpezlivosti.

„Po sezóne, v novembri, nechávame kone oddýchnuť. Od decembra, do konca januára chodíme krokom na dlhé prechádzky. Začiatkom februára začíname klusať. Každý deň prejdeme v teréne do 20 km. Cvalom jazdíme až od marca. Na preteky musíme byť veľmi dobre pripravení. Tam sa ide predpísaným tempom, ale len klusom, alebo cvalom. Vôbec nie krokom, to je vylúčené. Samotné preteky sú preto dosť náročné,“ prezrádza jazdkyňa.

Jej jazdecký kôň sa volá Gory. Je to plemeno Poľského koníka, ktorých je v Európe veľmi málo. V minulosti to boli kone poľského vojenského jazdectva. Vytrvalosť má preto v génoch.

„Je to však už starší kôň. Preteky preto nejazdíme na výsledok. Chodíme tam, pretože nás t baví. Aj koňa, aj mňa. Pokiaľ vládzem, mám z toho radosť.“

Svetlana Tomanová je Češka. Takmer celý svoj život však prežila v Žiline. Ako vojak z povolania. „Som výsadkár. Česká armáda pre mňa nemala miesto. V Žiline vznikal 5. pluk, vtedy mal byť čisto výsadkársky. Zapadla som a plnila som rôzne funkcie. Bola som tam 30 rokov, a končila som minulý rok v hodnosti major a veliteľ oddielu,“ prezrádza.

Lásku ku koňom má v sebe od svojich piatich rokov. Prvého koníka si však kúpila až v Žiline, keď mala 32 rokov. Prvý rok ho dokonca mala v stajni v žilinských kasárňach.

„Jazdecký šport v Žiline v tých časoch iba začína. Bohužiaľ, stal sa tu športom bohatých. My sme to chceli zmeniť. Dali sme sa niekoľkí dohromady, kúpili sme si všetci kone a potom sme ich dali k dispozícii aj deťom na výučbu. Odvtedy mi prešlo rukami množstvo detí. Začínali sme ako dostihová stajňa. Teraz však už beháme len vytrvalostné preteky. Naša najúspešnejšia členka Natália Sobolová začínala ako 5 ročná a dotiahla to až na 5. miesto na ME v Anglicku pred dvomi rokmi,“ uzavrela naše rozprávanie Svetlana Tomanová.