Po 25 rokoch ste verejne prezentovali obavu, že kvôli enormnému zvýšeniu cien energií budete musieť zatvoriť. Je to skutočne tak horúce?

• Našťastie už to nie je také tragické. A to aj vďaka tomu, že sme spustili verejnú paniku. Pretože ten šok z nárastu cien energií bol naozaj obrovský. A hoci sme sa naň pripravovali, aj tak nás to dokázalo prekvapiť. A nielen výškou, ktorá sa v januári pohybovala aj 800 – 900%, a potom neskôr sme sa dostali k súčasnému 300 – 400%-nému zvýšeniu ceny. Ale prekvapilo to aj tým chaosom, ktorý zvýšenie cien energii sprevádza. A je to aj vinou vlády, ktorá dodnes komunikuje nejasne a zle. Samozrejme, vláda nie je príčinou. Tým hlavným vinníkom je vojna na Ukrajine a Rusko.

Bolo to naozaj tak zlé, že ste chceli zatvoriť?

• Problém s cenami energií je pre nás zásadný z dôvodu, že my nie sme komerčná firma. Nie sme niekto, kto náklady prenáša do cien, pretože príjmy zo vstupného tvoria len malú časť našich príjmov. Napríklad príjmy z Fondu na podporu umenia sa nezvyšujú a naša podpora zostáva rovnaká. Keď prišlo toto navýšenie, tak dva mesiace sme boli na tenkom ľade a zvažovali sme, či nebude aspoň dočasne lepšie zatvoriť. Od čoho nás odhovorili ľudia, ktorí sa vyznajú v budovách. Podarilo sa nám, aj vďaka tomu, že sme obavu medializovali, získať podporu a nateraz sa vyhnúť najhoršiemu. Pomohlo nám aj výročie vzniku nášho združenia, ktoré sa stretlo s energetickou krízou. Takže sme naše volanie o pomoc mohli spojiť s oslavou.

Takže dnes už ste z najhoršieho vonku?

• Áno, ale nie nadobro. Problémom energií je, že je to čistá spotreba. V minulosti, keď sme napríklad opravovali synagógu, nám chýbalo aj oveľa viac peňazí. Peniaze sme zháňali na rekonštrukciu. Dnes peniaze, ktoré získame, hneď v ten mesiac aj minieme. Jedným z riešení je nájsť stabilnú podporu. Napríklad aj zo strany samosprávy, ktorá je dnes len na úrovni 2 – 3 % nášho rozpočtu, hoci 90% ľudí, ktorí Stanicu a synagógu používajú, sú Žilinčania. Sú to dve veľké aktívne inštitúcie, ktoré majú za sebou pol milióna návštevníkov. Okrem toho sa snažíme vybudovať aj malú fotovoltaickú elektráreň, ktorá bude vyrábať časť energie. To je náš najväčší cieľ na tento rok, osadiť stanicu a synagógu fotovolaickými panelmi. Či sa to bude dať, je však otázne. Lebo na Slovensku je úzus, že pamiatky nemôžu byť takto osadené. Každá kríza je na niečo aj dobrá, lebo vytvára zmeny a u nás sú tie zmeny radikálne. Možno sa pristúpi aj k inovácii prístupu k pamiatkam v zmysle, že lepšie sú pamiatky zachránené, plné ľudí, ale s osadenými fotovolaickými panelmi, ako bez nich, ale prázdne a rozpadávajúce sa.

Aj vašich fanúšikov ste vyzvali, aby vám pomohli situáciu zvládnuť. Ako to dopadlo?

• Áno, tento rok Je to test divákov, ktorý dopadá zatiaľ veľmi dobre. Od začiatku roka cítime nárast počtu divákov. Toľkokrát sme slovo vypredané zatiaľ ešte nepoužili.

O ČOM SME ĎALEJ HOVORILI S MAREKOM. POZRITE SI ROZHOVOR VO VIDEU

• Dvadsaťpäť rokov je za vami. Malo to celé zmysel? Neuľaví sa vám takto trošku?
• Ako k tomu vôbec prišlo? Aký bol váš zámer na samom začiatku?
• Ako vás napadla železničná stanica? Nebola to príliš bizarná myšlienka?
• Kedy vám bolo najhoršie? Bolo to po požiari S2?
• Ste apolitická organizácia, ale tým, že vyznávate určité hodnoty, spoluvytvárate verejný priestor v Žiline a na Slovensku. Aká je, z vášho pohľadu, naša spoločnosť? Prečo je tak ťažké pre mnohých Slovákov jasne odsúdiť Rusko za genocídu na Ukrajine? Nie ste sklamaný z toho, kam sme sa za tých 30 rokov samostatnosti posunuli?
• Necítite sa tak trochu ako ostrovček pozitívnej deviácie?
• Verím tomu, že prežijete. Aké máte plány do budúcnosti?