Budova mala podľa historikov Petra Štanského a Milana Nováka šesť miestností, verandu a príslušenstvo. Pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina ďalej uviedli, že vo veľkej záhrade za ňou sa nachádzal aj tenisový kurt.

„V dedičskom konaní v roku 1917 sa stala majiteľkou vily vdova Elena Kohútová spolu s dcérami. V tom čase však v nej nebývali, ale dávali ju do prenájmu. Od roku 1915 do roku 1928 tu boli kancelárie JUDr. Glásela a Ing. Bittčanského. Potom dom slúžil len na bytové účely. Až v roku 1938 sa tam presťahovala vydatá dcéra Milana Kohúta a Eleny – MUDr. Edita Ottlýková, ktorá tam bývala spolu s manželom JUDr. Ivanom Ottlýkom, dcérou Alexejou a synom Mikulášom,“ ozrejmili pre TIK mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák a zároveň dodali, že dve miestnosti slúžili pre manželovu advokátsku kanceláriu a jedna miestnosť pre ordináciu MUDr. Ottlýkovej.

Foto: TIK mesta Žilina

V roku 1947 sa podľa nich rodina presťahovala do Bratislavy, pričom v dome býval a mal aj ordináciu MUDr. Ján Fábry, ktorý pôsobil ako ženský lekár.

„Vilu mala vo vlastníctve Elena Kohútová a jej dcéry až do roku 1952, vtedy ju prevzal podnik Mäsopriemysel Žilina a záhrada prešla do užívania Osobitej školy v Žiline, ktorá bola v susednej budove bývalej židovskej ľudovej školy. Od roku 1960 dom užívali Žilinské pekárne. Po pekárňach v dome pôsobili ďalšie štátne podniky, v roku 1991 tu bol Poľnohospodársky projektový ústav Žilina a podnik Agrocons. Po reštitúcii v roku 1991 bol dom vrátený dedičom pôvodných majiteľov. Po roku 1992 sa využíval na reštauračné účely,“ priblížili históriu eklektickej vily na Kuzmányho ulici v Žiline historici Štanský a Novák, ktorí ďalej uviedli, že pôvodný majiteľ vily, JUDr. Milan Kohút, pochádzal z Martina a študoval na evanjelickom gymnáziu v Banskej Bystrici a v Kežmarku, pričom právo skončil v Budapešti:

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

„Začal ako advokát v Novom Meste nad Váhom, ale po smrti svokra Jána Milca prišiel v roku 1901 do Žiliny a prevzal jeho advokátsku kanceláriu. Bol členom Slovenskej národnej strany, správcom banky Žilinská pomocnica, angažoval sa pri vzniku Celulózky. Pätnásť rokov vykonával funkciu zborového dozorcu žilinského cirkevného zboru a v rokoch 1903 až 1904 riadil výstavbu evanjelickej modlitebne v Žiline na Kuzmányho ulici. Pochovaný je spolu s manželkou na starom cintoríne v Žiline. Mali tri deti – syn Mirko zomrel ako sedemročný, dcéra Edita sa vydala za JUDR. Ivana Otllýka a druhá dcéra Alexandra za MUDr. Jána Kňazovického, známeho chirurga.“

Foto: TIK mesta Žilina

Spolumajiteľka vily Elena Kohútová, rodená Milcová, podľa dostupných prameňov pochádzala z rodiny známeho žilinského advokáta Jána Milca, ktorého manželka Oľga Milcová bola dcérou významného ružomberského podnikateľa Petra Makovického.

„Ján Milec bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, Tatrabanky a Vzájomnej pomocnice v Žiline. Na jeho pozemku sa vybudovala cementáreň v Lietavskej Lúčke a vodovod do Žiliny z Turia. Prispel aj finančne na výstavbu železnice Žilina – Rajec. Ján Milec bol tiež zborovým dozorcom súľovského cirkevného zboru. V roku 1889 zorganizoval vo svojom súkromnom dome v Žiline prvé evanjelické služby Božie. Pričinil sa o založenie samostatného evanjelického cirkevného zboru. V Žiline tiež postavil mestskú vilu na rohu Hodžovej a Hurbanovej ulice. Táto je v povedomí Žilinčanov známa ako „Bacherova vila“, pretože ďalšia z Milcových dcér – Edita sa vydala za významného občana Žiliny a slovenského národovca Andreja Bachera a spolu si túto vilu odkúpili,“ dodali pre TIK mesta Žilina historici Peter Štanský a Milan Novák.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera