Tajomstvá Žilinského kraja: Hlbiny bez dna, víly tancujúce na hladine a muž, ktorý sa už nikdy nevrátil

Za záskalským vrchom na Kubínskej holi vraj leží jazero bez dna, spojené s morom. Hovorí sa, že z neho na pravé poludnie vystupujú víly, čo tancujú nad hladinou a spievajú o mori. Miestni si o ňom šepkajú celé generácie – no jeden mladík sa vydal zistiť, či sa povery zakladajú na pravde. A odvtedy ho už nikto nikdy nevidel.

Juliana Krčulová|23. august 2025|18:00:00

Ilustračné foto. Zdroj: Koláž Žilina SP21/Oto Zapletal a freepik.com

Súvisiaci článok
Tajomstvá Žilinského kraja: Keď ľudská chamtivosť podpálila ulicu v Dlhom Poli
Čítajte viac >

V srdci Oravy, ukryté za záskalským vrchom na Kubínskej holi, leží jazero opradené dávnymi povesťami. Ľudia verili, že je spojené s morom a že z jeho vôd vychádzajú morské panny. Spisovateľ Peter Huba zachytil túto legendu o čudnom jazeru, ktoré možno skrýva viac, než sa zdá, v knihe Povesti z Oravy I.

116335320_3275088342534187_5340556057883316799_n.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Kubínska

O morskom oku na Kubínskej holi

Od nepamäti sa v Záskalí tradovalo, že za záskalským vrchom na Kubínskej holi leží tajomné jazero. Miestni tam chodievali na maliny, drevo i huby. Vstávali ešte za tmy, aby so svitaním dorazili k jeho brehom. Hladinu obkolesoval drevený plot, ktorý mal zabrániť nešťastiu – verilo sa totiž, že kto do jazera spadne, už sa nikdy nevynorí. Ľudia si šepkali, že je bezodné a jeho vody sú spojené priamo s morom. Dokonca sa hovorilo, že raz tam niekto našiel kufor vyplavený z potopenej lode.

Príbehov o tomto zvláštnom jazere bolo neúrekom. Najznámejší z nich vravel, že z jeho vôd vystupovali morské panny – no nie o polnoci, ako by sa čakalo, ale presne na pravé poludnie. Práve táto neobyčajnosť miestnych ľudí najviac znepokojovala a stala sa aj osudnou. Tu sa začína naša povesť.

clnkovanie.jpg Ilustračné foto. Zdroj: cityhotelpark.sk

„Tak to veru pred mnohými rokmi bývalo. Na pravé poludnie, keď slnko najviac hrialo, vychádzali odkiaľ si z jazera pod Kubínskou hoľou víly. Tancovali neznámy tanec, no vody sa ani nedotkli. Vznášali sa ako vtáčie pierka, pritom nôtili pieseň. „Do mora, do mora,“ ktorísi ľudia také začuli. Aj v tom sa zhodli, že každého strach striasal pri pomyslení, že by tu morské vlny udierali o brehy jazera a z neho morské príšery vychádzali, čo svojimi chápadlami lode dokázali rozdrviť a ľudí načisto zadusiť.“

Jedného letného poludnia sa mladý kosec zo Záskalia usadil pri jazere. Chcel si na chvíľu oddýchnuť, osviežiť sa chladnou vodou a možno si aj zdriemnuť. Len čo privrel oči, začul zvláštny šum – znelo to, akoby sa blížil dážď.

„Otvoril oči a div neskamenel. Nad jazerom si víly veselo tancovali, no vody sa ani nedotkli. Po chvíľke začali aj spievať. O mori nôtili. Mladého kosca zo Záskalia strach pochytil. Oči si pretieral, či dobre vidí. Vtedy si spomenul, že ľudia v dedine o takomto už dávno po večeroch rozprávali. Neverili im, ba na posmech ich obracali. Nečakal, čo sa bude pri jazere diať, zamieril rovno do dediny, že by sa s ľuďmi podelil s tým, čo videl.“

494403457_1086645826830106_5475166195883934752_n.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Kubínska

Najbližšie to mal do krčmy – a tam sa takéto veci predsa rozprávajú ľahšie, pomyslel si. Pohárik pálenky mu rozviazal jazyk a zakrátko pred celou krčmou vyzradil, čo pri jazere videl a počul. Muži ho počúvali bez jediného slova, len naňho vyvaľovali oči, akoby práve prišiel zo záhrobia. O tých záhadných žienkach už kadečo počuli – kedysi sa nad podobnými rečami len pousmiali, teraz však niektorí začali veriť, kým iní len neveriacky krútili hlavami.

Len Jano z dolného konca dediny mlčal. Pripravoval sa totiž odísť za more – doma bolo biedne živobytie, no v cudzine sa vraj práce našlo viac než dosť, ako písavali tí, čo už odišli. Stále premýšľal, ako sa tam dostať čo najľahšie a najlacnejšie. A zrazu tu počuje reči o mori a o tajomných ženách, ktoré sa akýmsi spôsobom z mora dostali až sem. Veľa toho nevyslovil, no v hlave mu vírili myšlienky ako nepokojné vtáčatá vyplašené z hniezda.

493966867_18522413698000256_4444276298901876647_n.jpg Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Kubínska

„Porozprávam sa s tými žienkami, najlepšie budú vedieť ako sa dostať najrýchlejšie a hlavne za menej peňazí do krajiny, kde sa dajú doláre zarobiť,“ rozhodol sa. Každý deň striehol napoludnie pri jazere. Ani oka z neho neodtrhol, aby mu nič neušlo, ani šramot, ani šum vody. Prešlo niekoľko dní a nič. Ani vtáčatá tam veľmi nepoletovali, ani divá zver sa neukázala. Až jeden deň zašumela voda, na jazere sa zdvihli vlny a z nich vychádzali vily. Tancovali a nôtili pieseň o mori. Čo sa potom stalo, to sa už nikto nikdy nedozvedel. Ľudia si len domýšľali. Pár dní vídali Jana z dolného konca dediny pri jazere zadumane sedieť a viac ho nebolo. Nikto ho už nevidel, ani o ňom nič nepočul.“

Ženy si medzi sebou hovorievali, že ho víly odvliekli do mora, pretože sa im prihovoril. Vraj keby bol mlčal, nič by sa mu nestalo. Dostalo sa mu napokon vysnenej Ameriky? To už nikto nezistí. Žiadna správa o ňom nikdy neprišla.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - HUBA, Peter. Povesti z Oravy. Prvé vydanie. Dolný Kubín: Janka Hubová, 2009. 87 s. ISBN 9788097017804


Súvisiaci článok
Tajomstvá Žilinského kraja: Temná komnata, kráľov hnev a príbeh o neposlušnom valachovi Matejovi z Medzibrodia
Čítajte viac >

Zdieľať článok

Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk

Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť