„Volám sa Andrea Hellová. Pochádzam zo Žiliny, tu som sa narodila a aj vyrastala. Okrem výtvarnej tvorby sa veľmi zaujímam o dejiny umenia a tiež o prírodu a zvieratá. Ako každé dieťa som rada kreslila, neskôr sa to rozvinulo do oveľa intenzívnejšieho záujmu. Tento rok študujem posledný ročník na Súkromnej škole umeleckého priemyslu v Žiline a chystám sa na prijímačky na vysokú školu,“ predstavila sa našej redakcii talentovaná výtvarníčka Andrea Hellová, ktorá zaspomínala aj na svoje výtvarné začiatky:

„Myslím, že to väčšinou tak nejako vyplynie z toho, k čomu máte od detstva vlohy, ako ste vychovávaný a čo vám okolie v takomto veku napomáha rozvíjať. Keď som bola malá, často sme s mojím, o dvanásť rokov starším, bratom vymýšľali príbehy alebo ich aj kreslili. On sa venuje hudbe a sám pôsobí na ZUŠ ako učiteľ gitary. Okrem pedagogickej činnosti sa venuje aj skladateľstvu. Ešte predtým než som sa narodila, nahrával svoje detské pesničky na kazety a dodnes má svojich prvých skladateľských pokusov odložený plný šuflík. Aj mne v detstve dovolil spievať sprievodný hlas v niektorých jeho skladbách. Odmalička som teda videla zápal pre umenie a tvorbu priamo v rodine a možno práve preto sa časom začali stávať mojou súčasťou. Je však veľký rozdiel v tom, kedy iba maľujete a odpozoruvávate realitu a kedy sa snažíte niečo samostatne vytvoriť. Túto snahu som si plne začala uvedomovať možno pred rokom, rokom a pol,“ priblížila osemnásťročná rodáčka zo Žiliny a ďalej pokračovala:

„Už ako dieťa som navštevovala rôzne výtvarné krúžky a ZUŠ. Teraz študujem na strednej umeleckej škole, kde máme okrem umeleckých predmetov, na výber aj krúžky s rôznym umeleckým zameraním. Práve tu sa mi naskytla možnosť urobiť si komplexnejší prehľad v rôznych výtvarných technikách a aj si ich prakticky vyskúšať. To je v práci výtvarníka dôležité, pretože iba tak môžete priniesť do svojej tvorby rôznorodosť a vedieť aplikovať rýchle a efektné riešenia pri práci na jednotlivých dielach,“ uviedla Andrea.

Na našu otázku, koľkokrát do týždňa maľuje a na aké témy sa pri maľovaní zameriava, nám odpovedala takto:

„Tvorím v podstate neustále. Tvorba nie je len o maľovaní, je to spôsob myslenia. V určitej fáze dokážete začať premýšľať v rôznych situáciách a vymýšľať nové kontexty. Stáva sa podstatným prostriedkom vašej komunikácie so svetom. Rozvíja sa ňou vaša podvedomá všímavosť. Je to niečo podobné ako sieť, ktorá je celistvá a vytvára rôzne prepojenia, kde je previazané všetko so všetkým. Na to, aby ste sa mohli v tvorbe pohybovať a posúvať, musíte všetko vnímať súbežne a vidieť z rozličných uhlov. Ja sa preto snažím neobmedziť sa iba jednou témou či technikou a venujem sa rôznym materiálom v kresbe, maľbe ale aj sochárstve a občas grafike,“ uviedla pre našu redakciu talentovaná výtvarníčka a dodala:

„Témy, ktoré sa snažím riešiť na mojich obrazoch, vyplávajú z mojich životných postojov, hodnôt a filozofie. Nesnažím sa ich nejako násilne zapracovávať do takzvaných moderných foriem. Každý z nás je niečím ovplyvnený, všetky veci, ktoré vytvoríme, vychádzajú z niečoho, čo máme odpozorované, asi by bolo pre nás nemožné tvoriť niečo na úplne inom princípe, akým vnímame náš svet a všetko v ňom. Úlohou nie len umelca, ale každého z nás, je aspoň do istej miery si vedieť vybrať, čím sa necháme ovplyvniť a na aké podnety budeme reagovať. Preto si myslím, že nie vždy je správne sa nechať strhnúť trendom spoločnosti, lebo ten sa môže nečakane a náhle zmeniť. Hĺbka, ktorá je potrebná v živote aj v umení, vychádza z trvalých hodnôt.“

Nadanej Andrey sme sa ďalej opýtali, aké výnimočné súťaže a vernisáže už absolvovala a aké cenné víťazstva už má za sebou:

„Keď sa venujete umeniu ako takému, či už je to tanec, hudba alebo výtvarníctvo, je dôležité prezentovať svoju tvorbu okoliu. Umenie má predsa slúžiť ľuďom. Nielen niekoľkým samozvaným „znalcom“. Tak to predsa vždy bolo! V umení vidím zrkadlo do hĺbky duše, nie len autora, ale každého ako jednotlivca. Pomáha nám vnímať naše subjektívne pravdy. Výtvarné umenie nemá byť premaľovanou fotografiou. Umelec pretavuje realitu svojim pohľadom do rozličných polôh. To do jeho práce vnáša ďalší rozmer, ktorý je kamerou nezachytiteľný. Nedávno som navštívila Florenciu, ktorá bola centrom umenia v renesancií. Tam aj po piatich, šiestich stáročiach cítiť majstrovstvo, vášeň, silu, cítiť z umenia jeho veľkoleposť. Tí majstri vyhrali na plnej čiare celé tie dlhé roky. Myslím, že toto je väčšie víťazstvo, ako nejaký diplom za prvé miesto.

Z vlastnej skúsenosti viem, že radosť z výhry nejakej vyhlásenej súťaže vás môže tešiť deň, dva, je to chvíľkové šťastie. Keď však vidíte, že ste svojou prácou priniesli radosť druhým alebo zanechali iným hlbokú emóciu, tak vás to môže len potešiť a povzbudiť do ďalšej tvorby. Umenie však nemusí byť iba pekné a optimistické, ako dôkaz môže slúžiť napríklad Goyov Cyklus Hrôzy vojny alebo Picassova Guernica. V každom prípade by ale v umení mala byť popri talente aj vnútorná pravdivosť, úprimnosť a sila výpovede. Ja práve toto považujem za najväčšie víťazstvo a zároveň aj cieľ, ktorý sa snažím dosiahnuť. Víťazstvo sú aj ľudia, ktorí vám dajú príležitosť sa posunúť, podporia vás a stoja za vami. Takéto víťazstva nie sú vôbec zanedbateľné a veľmi si ich vážim,“ ozrejmila osemnásťročná výtvarníčka zo Žiliny.

„Moja prvá samostatná výstava prebiehala do štvrtku 20. októbra 2022 na hrade Strečno s názvom Hľadanie svetla. Návštevníci mohli vidieť výber z cyklu dvadsiatich obrazov, ktoré som namaľovala od novembra minulého roku, zväčša technikou oleja a akrylu. Vystavených bolo jedenásť obrazov. Zaoberala som sa v nich ľudskou prirodzenosťou, vzájomnými vzťahmi, prepojením človeka s prírodou, vnímaním vnútorných hodnôt a koreňov našich počiatkov. Výstava už síce skončila, ale obrazy a moju ďalšiu tvorbu si môžete pozrieť aj na mojej internetovej stránke. Ďalšia výstava, na ktorej vystavujem, je kolektívna a môžete na nej vidieť dva moje najnovšie obrazy. Výstava je prístupná v priestoroch Makovického domu do 27. októbra 2022, okrem mojej tvorby tu môžete vidieť práce členov Klubu neprofesionálnych výtvarníkov, ktoré však často v mnohom nezaostávajú kvalitou ani za profesionálnou tvorbou,“ dodala Andrea a ďalej pokračovala:

„Čo sa týka blízkej budúcnosti nemám presne plány, akých súťaži a výstav sa chcem zúčastniť. Pre mňa je dôležitejšia radosť z tvorby. Zdá sa mi, že v dnešnej dobe je honba za úspechom chorobou spoločnosti. Ľudia sa ženú za mamonom, nezastavia sa, aby sa obzreli, akoby kĺzali dookola po povrchu nafúknutého balóna a prechádzali nezmyselne neustále po rovnakých miestach. Je ťažké si uvedomiť, že na ňom uviazli, keď nevidia jeho začiatok ani koniec a dokážu sa uspokojiť s polovičatosťou. Tento problém vidím nie len v umení, ale v dobe ako takej. Teraz už často v galériách miesto skutočného umenia vidím z môjho pohľadu až exhibicionizmus. Autori takých diel sa predháňajú v tom, kto diváka dokáže viacej znechutiť, spochybniť, šokovať. V ich práci nevidieť ale žiadny kumšt.

Napríklad aj diela Egona Schieleho boli kontroverzné a môžu pobúriť prudérneho diváka, nedá sa však vytknúť nič ich dokonalej výtvarnosti. Viackrát som sa stretla aj s názorom, že „staré“ umenie je tŕňom v oku, ktorého sa treba zbaviť. Keď človek neprijíma poznatky od svojich predkov, akoby nevnímal a ignoroval minulosť, a preto si myslím, že ani nemôže vedieť vytvárať zmysluplnú budúcnosť. Je to ako keby sme začínali zakaždým od nuly, na nič nenadväzovali a odmietali prijať podávanú štafetu skúseností našich predkov. Našťastie, nie všetci zastávajú takýto postoj a zaujímajú sa aj o to, čo nás formovalo, ako sme sa dostali až do dnešných čias a kam ďalej spejeme. Aký má vlastne život zmysel.“

Na našu otázku, čo mladá výtvarníčka plánuje v blízkej dobe, nám odpovedala takto:

„Určite plánujem pokračovať v štúdiu na vysokej umeleckej škole. Čítala som aj o umelcoch, ktorí štúdium prerušili a aj tak dosiahli celosvetové úspechy. Napríklad taký Zdeněk Burian si zaumienil, že ho jeho učiteľ Max Švabinský (a to bol Pán umelec) nemá už čo naučiť a išiel si vlastnou cestou. Dodnes patrí vo svete medzi najlepších vedeckých ilustrátorov. Taktiež Ján Zrzavý, popredný predstaviteľ českej modernej maľby, nebol prijatý na vysokú výtvarnú umeleckú školu a napriek tomu sa dokázal presadiť, a ukázať cestu aj školeným umelcom. Raz mi bolo povedané, že nie je dôležité kde študujete, ale ako študujete. Myslím, že títo umelci sú toho dôkazom, lebo z hľadiska rozsahu a kvality ich diela je zrejmé, že neustále na sebe pracovali. Aj tak si ale myslím, že štúdiom na škole sa človeku vytvorí ideálny priestor na sebazdokonaľovanie, dozretie a otvoria sa mu dvere k ľuďom, ktorí sa budú v budúcnosti pohybovať v podobných dimenziách,“ uzavrela v našom rozhovore talentovaná osemnásťročná výtvarníčka zo Žiliny , Andrea Hellová.

V redakcii SP 21 držíme palce a prajeme ešte veľa úspechov!

Ak máte vo svojom okolí nadaného športovca/športovkyňu, umelca/umelkyňu, o ktorej by sme sa mali dozvedieť, napíšte nám prostredníctvom nášho mailu tip@sp21.sk