„Železničná stanica v Žiline (výpravná a administratívna budova) bola na základe nášho podnetu a návrhu pred pár dňami vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Súbor stavieb z rokov 1939 - 1942 je cennou súčasťou funkcionalistickej architektúry medzivojnového obdobia v Žiline od uznávaných architektov nadregionálneho významu Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku,“ informoval na svojom Facebooku Krajský pamiatkový úrad v Žiline.

História stanice podľa wikipedie

História pôvodnej budovy železničnej stanice v Žiline úzko súvisí s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice, ktorú v rokoch 1867 – 1872 postavila Anglicko - rakúska banka. Samotné práce v okolí mesta začali až koncom jari 1870, no už o pol roka – 20. decembra 1870 o jedenástej hodine - dorazil po dokončenej trati do Žiliny prvý vlak.[3] Železnica bola budovaná od Českého Těšína a odtiaľ začali aj 8. januára 1871 do Žiliny premávať pravidelné spoje. Stanica bola dobudovaná a otvorená v tomto roku a jej význam rástol otváraním nových úsekov východným smerom. Celá Košicko-bohumínska železnica bola dokončená 18. marca 1872, no v tom čase bolo dokončené už aj severo-južné prepojenie trate s Budapešťou cez Zvolen a Vrútky.

V tom období bola Žilina malým mestom s približne 3 000 obyvateľmi a zanedbateľným hospodárskym významom. To sa však zmenilo v roku 1883 po dokončení Považskej železnice, ktorá však spočiatku končila v stanici Nová Žilina. Po prepojení oboch tratí sa zo žilinskej stanice stala uzlová stanica s veľkým strategickým významom a jej dopravná vyťaženosť rýchlo rástla. V roku 1899 otvorením lokálnej Rajeckej železnice ešte viac stúpol dopravný význam stanice, ktorá mala napojenia na trate zo všetkých dopravne významných smerov.

V rokoch 1939 – 1942 bola na mieste starej výpravnej budovy postavená nová administratívna a výpravná budova podľa návrhu architektov Františka Eduarda Bednárika a Ferdinanda Čapku. Typickým príkladom ich architektúry je prekrytie hlavného vstupu markízou podopretou piliermi.

Umelecké diela

„Stanica je bohatá na umelecké diela. Najviditeľnejším prvkom stanice je pätica farebných vitráží, ktoré tvoria okná stanice smerom do Hviezdoslavovej ulice. Znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí Žilinského kraja - z Liptova a Oravy (akad. maliar Róbert Dúbravec, 1955) a z Čičmian a Kysúc (akad. maliar Fero Kráľ). Poslednú vitráž s názvom Kraj Žilina vytvorili obaja umelci spoločne v roku 1956. Na stenách vestibulu sa nachádzajú štyri kovové reliéfy od autorov Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského a Rudolfa Uhera, ktoré boli inštalované v šesťdesiatych rokoch 20. storočia,“ uvádza wikipedia.

Komplikácie pri modernizácii

Vlastníkom stanicu sú Železnice Slovenskej republiky. Železničný uzol Žilina momentálne prechádza modernizáciou. ŽSR majú v pláne aj obnovu stanice. Zastrájal sa k tomu aj primátor Žiliny Peter Fiabáne. Vyhlásenie stanice za NKP však môže proces obnovy budovy stanice skomplikovať.