Je 9. december 1964. Osobný vlak z Trnavy do Bratislavy ide podľa harmonogramu. Práve stojí v Pezinku, keď službukonajúci sprievodca vchádza na toaletu. Tu sa mu naskytuje príšerný pohľad. Na zemi pod umývadlom je pohodená odseknutá mužská hlava. Volá policajtov a vlak hneď odstavujú. Vo vozňoch je 287 pasažierov. Nikto z nich si nič podozrivé nevšimol.

Policajti dostávajú informáciu, že v inom vlaku, na trase medzi Bratislavou a Budapešťou našli zakrvavené montérky. Policajný technik, ktorý dokumentuje nález, spoznáva tvár. Ide o Ambróza Ščepku z obce Boleráz. Jeho zmiznutie, ešte v deň nálezu hlavy, nahlásila družka Irena Čubírková. Rozbieha sa veľké vyšetrovanie. Policajti prehľadávajú ich dom, vypočúvajú Irenu. Je veľmi nervózna. Na posteli v spálni objavuje policajt malú kostičku, ktorá už na prvý pohľad nie je zvieracia. V inej miestnosti je zasa rozhorúčená piecka na chlieb, no syn tvrdí, že chlieb nikdy nepiekli.

Policajti si v hlavách dávajú dokopy možný brutálny scenár: v peci mohlo byť spálené Ambrózovo telo. Irenu dôsledne vypočúvajú, vo svojich vyjadreniach sa stále viac zamotáva, keď si zrazu pýta pohár vody. Odpíja z neho a hneď na to sa k vražde druha priznáva. Policajtom rozpráva hrôzostrašný príbeh.

Irena a Ambróz žijú spolu v obci Boleráz už 5 rokov. Spolu majú tri deti a k tomu štyri Irenine z prvého manželstva. 7. decembra 1964 má muž meniny. Od rána patrične oslavuje, popíja a pokračuje v tom aj na návšteve u susedov. Pred polnocou partneri prichádzajú domov, podnapitý chlap sľubuje žene lepší život, že prestane piť a nebudú sa neustále hádať, že na ňu viac nebude hrubý. V kuchyni zrazu padá zo stoličky na zem a zostáva nehybne ležať. To naštartuje Irenu.

Berie porisko zo sekery a chlapa dvakrát udrie do hlavy. Hneď po tom mu sekáčikom na mäso zatne do krku. Na prvýkrát sa jej nedarí hlavu od tela oddeliť, tak v brutalite pokračuje ďalej, pomáha si nožom i sekerou. Keď je dielo dokonané, nakladá trup do pece. Dubovými polenami v nej kúri celých 35 hodín, aby sa zbavila jedného z dôkazov. Pomedzi to umýva krvavé stopy v dome. Z pece po dlhých hodinách vyberá popol, aj kúsky kostí, ktoré nezhoreli. Tie rozhadzuje po záhrade. Popol preosieva cez sito a posýpa ním chodník okolo domu, aj blízky most. To je už 9. decembra. Odfaklenú hlavu zabalenú do zakrvavených montérok, vkladá do nákupnej tašky, ktorú si požičala od susedov, a pre istotu ešte prikrýva špinavou bielizňou.

V blízkych Smoleniciach si kupuje lístok na vlak do Trnavy. Tašku s odrezanou hlavou má stále pri sebe. Vo vlaku ale stretáva známych. Zbaviť sa hlavy má teda príležitosť až v cieľovej stanici. Pootvorí dvere na toalete a hlavu tam pohodí. V Trnave na Mestskom výbore ohlasuje nezvestnosť druha. Vraj dva dni dozadu opitý odišiel z domu a odvtedy o ňom nič nevie. Na stanici potom kupuje deťom cukríky a vracia sa domov.

Z výpovede ženy majú policajti zimomriavky. Ako motív príšerného činu Irena uvádza, že Ambróz sa jej zvykol vyhrážať, že jej odreže hlavu a hodí do záchoda.

Po Čubírkovej priznaní otvorili policajti prípad spred 13 rokov, kedy jej manžel zomrel nešťastnou náhodou zavalený pieckou. Telo muža exhumovali a po rokoch dokázali, že jeho smrť nastala po opakovaných úderoch tupým predmetom do hlavy, ktoré mu spôsobila iná osoba. Irena nakoniec svoju vinu priznala. Tu sa jej príbeh vracia do roku 1951 a policajtom opisuje, čo sa vtedy stalo.

Spolu s manželom Jánom Čubírkom žijú v Trutnove a vychovávajú svoje štyri deti. Majú vlastný domček a naoko žijú pekne. Irena sa však tajne stretáva so ženatým susedom Václavom Bernartom. Neveru manžel odhaľuje a doma im to škrípe stále viac. Na jeho popud dokonca suseda v práci preraďujú na nižšiu funkciu. Irena je nešťastná, že muž je na ňu zlý a tak s milencom pripravujú diabolský plán. Manžela sa musia raz a navždy zbaviť.

Václav dáva Irene liek, ktorý ona rozpúšťa vo vode a nápoj podáva manželovi. Po jeho vypití je mužovi poriadne zle, z otravy sa ale spamätáva. Milenci sú neoblomní a vymýšľajú nový plán. Václavovej manželke Leopolde tvrdia, že nevera je iba Jánov výmysel a do ďalšieho pokusu zbaviť sa ho angažujú aj ju. Dohoda je jasná: Irena muža vyláka na prechádzku do lesa, Václav ho ovalí a potom ho obesia na lane, ktoré dodala Leopolda. Zinscenujú samovraždu. Ani tento pokus im nevychádza, Ján pozvanie manželky na prechádzku odmieta. Irena sa ale nevzdáva. Je 10. október 1951. Ján sa chystá natrieť nábytok. V pláne má zniesť z povaly kachle, aby farba rýchlejšie uschla. Manželia majú 6. výročie sobáša, tak pred robotou dostáva prednosť oslava. Vo fľaši becherovky sú už rozpustené lieky na spanie. Diabolský nápoj pripravila manželka spolu s milencom. Po prvom panáku sa Ján pýta Ireny, čo mu dá, ak vypije celú fľašu. Irena odpovedá, že ho vybozkáva. Ponuka je lákavá a tak sa manžel púšťa do pitia.

Po chvíli ale naňho prichádzajú mrákoty a omdlieva. Irena ho ukladá do postele v detskej izbe, jeho hlavu prikrýva obliečkou a z kôlne prináša palicu. Bezvládneho manžela ňou niekoľkokrát udiera do tváre. Uteká do susedov a o smrti muža informuje milenca a jeho manželku. Obe ženy sa vracajú do domu hrôzy a telo spoločne prenášajú pod schody. Irena lezie na povalu a na mŕtvolu hádže ťažké kachle. Po krátkom čase volá dcérku a prosí ju, aby išla zavolať ocka. Iba 9-ročné dievča je v šoku, keď otca vidí zavaleného a bez života. Udalosť vyšetrujú policajti, Irena sa tvári veľmi zlomene. Podozrenie, že nejde o nehodu nakoniec vyšetrovateľ nedoťahuje do úspešného konca a vec uzatvárajú ako nešťastnú náhodu. Krátko na to sa milenec sťahuje k Irene, no dlho im to nefunguje a žena ho vyhadzuje z domu. Ak by vtedy vec vyšetrili poriadne, ušetrili by ľudský život, ktorý o 13 rokov neskôr opäť zmarila Čubírková.

Zo znaleckých posudkov na Irenu, ktorá od 4 rokov vyrastala v detskom domove, vyplynulo, že jej osobnosť bola anomálna, psychopatická, s nedostatočnými etickými a morálnymi citmi, uvedomiť si brutálnosť a následky svojho konania ale vedela. Súdny proces trval tri dni. Za dve brutálne vraždy odsúdili čiernu vdovu na trest smrti obesením, jej milenec Václav Bernart dostal 15 rokov, jeho manželku Leopoldu Bernartovú obžaloby zbavili. Pri vyhlásení rozsudku bolo v súdnej sieni aj všetkých sedem Ireniných detí, boli oblečené v čiernom a v ruke malo každé červenú ružu. S plačúcou matkou sa rozlúčili. Irena sa voči rozsudku odvolala, že má sedem detí, ktoré ju potrebujú, o milosť prosila prezidenta. Jej prosbe ale nevyhovel.

Vrahyňu Irenu Čubírkovú, vo veku 43 rokov, popravili 28. septembra 1966 na Pankráci v Prahe.

V bývalom Československu boli okrem čiernej vdovy na smrť odsúdené ešte ďalšie dve ženy: Marie Fikáčová, zdravotná sestra, ktorá zavraždila dvoch novorodencov, pretože plakali a jej to vadilo a Oľga Hepnarová, ktorá v Prahe nákladným autom prešla osem ľudí, ktorí čakali autobus na zastávke. Motívom bola pomsta za jej zničený život.