Odborná literatúra hovorí, že v roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol Esterházy františkánov aj do Žiliny. Neskôr, v rokoch 1723 až 1730 postavili Kostol svätej Barbory a kláštor.

„Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta pri dolnej bráne, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Vpravo od kostola sa nachádza osobitná Loretánska kaplnka (loretka), postavená v rokoch 1731 až 1732. Kostol svätej Barbory je prvou barokovou stavbou sakrálneho charakteru v Žiline. Má hodnotné vnútorné barokové zariadenie a výzdobu. Všetky oltáre sú barokové s pôvodnými sochami, avšak bez pôvodných oltárnych obrazov. Tie pochádzajú z konca 19. storočia a sú dielom františkána Konráda Švestku, ktorý bol maliarom, rezbárom a reštaurátorom,“ píše sa v odbornej literatúre, ktorá spomína aj hlavný oltár:

„Hlavný oltár dal v roku 1730 vyhotoviť zemepán Juraj Erdödy. Na obraze patrónky kostola – sv. Barbory – je namaľovaná aj veža Budatínskeho hradu tak, ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Na výstavbu františkánskeho kostola a kláštora v Žiline dala moravská grófka Katarína Barbora Schidinská (Schidlinská) sumu 7 000 zlatých a kostolu darovala aj cibórium. Táto skutočnosť pravdepodobne viedla k výberu patrónky kostola. Zachovali zhodu krstného mena mecénky s menom patrónky kostola. Keď v roku 1773 pápež KLEMENT XIV. vydal breve "Dominus ac Redemptor noster", ktorým zrušil Spoločnosť Ježišovu – jezuitov, jezuiti ešte tri roky viedli svoje gymnázium. V roku 1776 prevzali túto školu žilinskí františkáni. Vtedy museli jezuiti Žilinu opustiť. Škola bola v areáli jezuitského kláštora – dnešného Sirotára – na súčasnom Mariánskom námestí. V roku 1779 dokonca na mieste dnešného poštového úradu Žilina 1 postavili františkáni vlastnú prízemnú budovu pre prevádzku gymnázia. Dňa 21. júna 1848 zničil obrovský požiar takmer celú Žilinu. Spolu s farou vtedy zhorela aj mimoriadne hodnotná knižnica. Živel obišiel iba niekoľko chalúp na Kálove a vo východnej časti mesta a nedotknutý ostal aj kostol a kláštor františkánov,“ uviedli historici a ďalej pokračovali:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Za činnosťou františkánov v Žiline dala bodku takzvaná Barbarská noc. Bola to noc z 13. na 14. apríla 1950. Táto noc znamenala násilné vysťahovanie z kláštorov nielen františkánov, ale príslušníkov všetkých mužských reholí, a to nielen na Slovensku, ale v celom vtedajšom Česko-Slovensku. Celkove išlo o zlikvidovanie 226 kláštorov. Potom nasledovalo internovanie rehoľníkov. V žilinskom františkánskom kláštore bol najprv Domov mládeže. V roku 1956 sa sem nasťahovala Vyššia hudobná škola, ktorá sa v roku 1961 pretvorila na Konzervatórium. To sídli v nových priestoroch,“ informuje odborná literatúra.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Historik Peter Štanský je toho názoru, že pozornosť v kostole svätej Barbory si zasluhuje organ.

„Tvorí ho dvojica nástrojov. Veľký organ bol dokončený v roku 1734, malý organ bol dokončený niekedy po roku 1740. Oba sú dielom významného organára Peregrína Wernera, ktorý pôsobil v žilinskom kláštore. Kostol svätej Barbory so svojimi podzemnými kryptami slúžil na pochovávanie františkánov, svetských kňazov, laikov i významných mešťanov, ktorí o to požiadali. Tomuto účelu slúžila krypta pod hlavným oltárom, pod loretkou, a tiež miesta pochovávania priamo do zeme. Napríklad pred oltárom svätého Františka bol pochovaný žilinský kat František. V krypte františkánskeho kostola svätej Barbory je pochované poľské knieža Peter Sapiegha, ktorý sa po nepokojoch v Poľsku uchýlil do Žiliny a tu v roku 1771 aj zomrel,“ uvádzajú historické pramene.

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Facebook / Lubomir Sykora

Kláštor začali podľa dostupných informácií stavať v roku 1730.

„V žilinskom františkánskom kláštore študovali mnohé významné osobnosti ako známy slovenský barokový spisovateľ Hugolín Gavlovič a skladateľ Edmund Pascha. K významným absolventom františkánskeho gymnázia patrí žilinský rodák, publicista a pedagóg Juraj Tvrdý, ako aj popredný predstaviteľ slovenského obrodeneckého a národného hnutia v polovici 19. storočia Eugen Gerometta i jeho mladší brat Ján Miroslav Gerometta. Budova františkánskeho kláštora mala pôvodne len jedno poschodie. Druhé poschodie bolo postavené v roku 1924. Objekt slúžil na teologické účely. V súčasnosti sa priestory kláštora nevyužívajú,“ uvádza odborná literatúra.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina

Foto: Turistická informačná kancelária mesta Žilina