Historici Jozef Moravčík a Peter Štanský sa zhodujú v názore, že z umelecko – historického pohľadu predstavuje blok domov na Hornom vale zoskupenie nesúrodých a hmotne nejednotných objektov zovretých do dvoch paralelných ulíc – Horného valu a Pivovarskej.

„Z historického hľadiska Horný val predstavoval pôvodne obvodovú ulicu pri vonkajšom opevnení mesta so zástavbou, ktorú reprezentujú už iba zvyšky pôvodných domov na starších suterénoch. O dochovaných najstarších objektoch na Hornom vale možno konštatovať, že predstavovali iba jednopodlažnú zástavbu, ktorá mala len jedno podzemné podlažie. Doba vzniku týchto domov možno datovať do 17. storočia. Za renesančne – barokový možno považovať objekt číslo päť a mal by sa kvôli architektonickým hodnotám zapísať do štátneho zoznamu pamiatok,“ uviedli historici Moravčík a Štanský na internetovej stránke Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.

Foto: Štátny archív v Žiline

Pôvodne bol meštiansky dom podľa ich slov súčasťou zástavby v západnej časti ulice.

„Pozdĺžnou osou je orientovaný kolmo na ulicu Horný val. Dom je prístupný z ulice Horný val a má prejazd do dvorovej časti. Dvorová časť je prepojená s parcelou na Pivovarskej ulici číslo šesť. Objekt je prízemný so suterénom. Má trojtraktovú dispozíciu. Murivo je z hrubo opracovaného lomového kameňa prekryté vápenno pieskovou omietkou. Kamenné sú aj konštrukcie klenby. Priestory podkrovia majú vetranie a prístupné sú úzkou chodbou rampového charakteru. Prístup do prízemia je priamo z ulice Horný val cez priechod s trámovým stropom a otvorom do podkrovia. Západné priečelie je jednopodlažné, trojosové, vpravo sa nachádza vstupná drevená brána,“ priblížili historici a ďalej o vnútornom priečelí budovy pokračovali:

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Vnútorné priečelie, do dvora, je taktiež jednopodlažné a trojosové. Objekt je dobre udržiavaný. Vznikol ako trojtraktový meštiansky dom asi v prvej polovici 17. storočia. V pôvodnej renesančnej stavbe museli v období baroka, najmä po požiaroch mesta, viackrát meniť stropné konštrukcie. V 20.storočí aj okná a dvere v dvorovom priečelí. Predné miestnosti mali kamenné klenby a zadné najskôr trámové stropy. Skladba muriva podkrovia je dokladom, že sa jedná o pôvodnú stavbu. Drevené stropné konštrukcie boli ťažiskové, ale bol tu určite pôvodný múr medzi dvomi traktami vo východnej časti objektu, požiarmi silno poškodený,“ uviedli historici.

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Druhá vývojová etapa podľa ich názoru súvisela najskôr s požiarom v roku 1744 alebo 1756.

„Vtedy boli zničené drevené stropy a nahradené novými. V 20. storočí bola z neznámych dôvodov posunutá dispozícia medzi oboma traktami vo východnej časti objektu a taktiež sa realizovali niektoré zmeny k účelnejšiemu prispôsobeniu v strede obytných traktov. V dvornom priečelí vymenili dvere aj okná,“ priblížili o histórii budovy Moravčík a Štanský.

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že objekt prešiel dvoma významnými etapami a jednou, ktorá mala charakter skôr iba účelnej zmeny. „V objekte sa dodržala pôvodná parcelácia. Napriek barokovej prestavbe zostal vo svojom pôvodnom ponímaní a doteraz pôsobí ako jeden z najúčelnejších objektov v bloku domov na Hornom vale z pohľadu stavebne – historického vývoja. Objekt je príkladom výtvarne hmotnej architektúry, ktorá vznikla na pôvodnej úzkej parcele asi v polovici 17. storočí. Výškou aj hmotou tvorí jednotný celok s okolitou pôvodnou zástavbou. Pamiatková hodnota objektu spočíva najmä v jeho renesančnom jadre s dochovanými slohovými prvkami svojej doby, ale aj prvkami nasledujúcich období,“ ozrejmili historici a ďalej sa pre žilinskú informačnú kanceláriu vyjadrili:

„Dom mal pôvodné číslo 135 a bol súčasťou domu, ktorý končil až na Pivovarskej ulici. V roku 1849 ho vlastnila rodina Hulusova. V dnešnom dome číslo 5 býval Jozef Grunbaum spolu so sedem člennou rodinou. Dom získala významná žilinská rodina Adamica, ktorej potomkovia vlastnia dom i v súčasnosti. Knihárska dielňa Lidy Mlichovej tu sídlila od roku 1994. Dielňa úspešne nadväzuje na tvorbu otca súčasnej majiteľky Jána Vrtílka, ktorý v Žiline tvoril od roku 1928. Obidvaja získali rad cenných celoslovenských i medzinárodných uznaní za svoju knihársku tvorbu,“ uzavreli Jozef Moravčík a Peter Štanský.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského / na fotografii výtvarník Ján Vrtílek, otec Lidy Mlichovej

Knihárska dielňa Lidy Mlichovej sa 15. decembra 2016 presťahovala do Rosenfeldovho paláca na Ulici J. M. Hurbana v Žiline.

Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej / na fotografii Lida Mlichová

Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej

Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej

Knihárska dielňa Lidy Mlichovej je podľa pracovníkov Rosenfeldovho paláca jediná dielňa svojho druhu na Slovensku s dlhou rodinnou tradíciou.

„Nachádza sa v priestoroch secesnej stavby Rosenfeldovho paláca. Dielňa vznikla na základoch, ktoré svojou tvorbou položil výtvarník Ján Vrtílek, otec Lidy Mlichovej, člen poprednej organizácie Meister der Einbandkunst so sídlom v Mníchove. Knihy z dielne získali mnohé ocenenia na slovenských i medzinárodných súťažiach. Knihárska tradícia sa začala v Žiline v roku 1928 príchodom Jána Vrtílka do Žiliny. Ako samostatná knihárska dielňa funguje od roku 1990. Dielňu vedie osobne Lida Mlichová,“ uvádza oficiálna internetová stránka Rosenfeldovho paláca v Žiline.

Foto: WWW rosenfeldovpalac.sk

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera