Utorok 27. 09. 2022 17:37:38 | Meniny má Cyprián

100 stavieb Žiliny: Meštiansky dom – Knihárska dielňa Lidy Mlichovej (FOTOGALÉRIA)

Vedeli ste, že meštiansky dom, v ktorom mala sídlo knihárska dielňa Lidy Mlichovej až do roku 2016, mal pôvodné číslo 135 a bol súčasťou domu, ktorý končil až na Pivovarskej ulici? Alebo že napriek svojej barokovej prestavbe zostal vo svojom pôvodnom ponímaní a doteraz pôsobí ako jeden z najúčelnejších objektov v bloku domov na Hornom vale? Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Juliana Krčulová|15. júl 2022|11:23:18


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Studňa zaľúbencov na Mariánskom námestí v Žiline (FOTOGALÉRIA)
Čítajte viac >

Historici Jozef Moravčík a Peter Štanský sa zhodujú v názore, že z umelecko – historického pohľadu predstavuje blok domov na Hornom vale zoskupenie nesúrodých a hmotne nejednotných objektov zovretých do dvoch paralelných ulíc – Horného valu a Pivovarskej.

„Z historického hľadiska Horný val predstavoval pôvodne obvodovú ulicu pri vonkajšom opevnení mesta so zástavbou, ktorú reprezentujú už iba zvyšky pôvodných domov na starších suterénoch. O dochovaných najstarších objektoch na Hornom vale možno konštatovať, že predstavovali iba jednopodlažnú zástavbu, ktorá mala len jedno podzemné podlažie. Doba vzniku týchto domov možno datovať do 17. storočia. Za renesančne – barokový možno považovať objekt číslo päť a mal by sa kvôli architektonickým hodnotám zapísať do štátneho zoznamu pamiatok,“ uviedli historici Moravčík a Štanský na internetovej stránke Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina.

Štátny archív v Žiline.jpg Foto: Štátny archív v Žiline

Pôvodne bol meštiansky dom podľa ich slov súčasťou zástavby v západnej časti ulice.

„Pozdĺžnou osou je orientovaný kolmo na ulicu Horný val. Dom je prístupný z ulice Horný val a má prejazd do dvorovej časti. Dvorová časť je prepojená s parcelou na Pivovarskej ulici číslo šesť. Objekt je prízemný so suterénom. Má trojtraktovú dispozíciu. Murivo je z hrubo opracovaného lomového kameňa prekryté vápenno pieskovou omietkou. Kamenné sú aj konštrukcie klenby. Priestory podkrovia majú vetranie a prístupné sú úzkou chodbou rampového charakteru. Prístup do prízemia je priamo z ulice Horný val cez priechod s trámovým stropom a otvorom do podkrovia. Západné priečelie je jednopodlažné, trojosové, vpravo sa nachádza vstupná drevená brána,“ priblížili historici a ďalej o vnútornom priečelí budovy pokračovali:

Súkromný archív Lidy Mlichovej.jpg Foto: Súkromný archív Petra Štanského

„Vnútorné priečelie, do dvora, je taktiež jednopodlažné a trojosové. Objekt je dobre udržiavaný. Vznikol ako trojtraktový meštiansky dom asi v prvej polovici 17. storočia. V pôvodnej renesančnej stavbe museli v období baroka, najmä po požiaroch mesta, viackrát meniť stropné konštrukcie. V 20.storočí aj okná a dvere v dvorovom priečelí. Predné miestnosti mali kamenné klenby a zadné najskôr trámové stropy. Skladba muriva podkrovia je dokladom, že sa jedná o pôvodnú stavbu. Drevené stropné konštrukcie boli ťažiskové, ale bol tu určite pôvodný múr medzi dvomi traktami vo východnej časti objektu, požiarmi silno poškodený,“ uviedli historici.

Súkromný archív Jozefa Feilera 7.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Druhá vývojová etapa podľa ich názoru súvisela najskôr s požiarom v roku 1744 alebo 1756.

„Vtedy boli zničené drevené stropy a nahradené novými. V 20. storočí bola z neznámych dôvodov posunutá dispozícia medzi oboma traktami vo východnej časti objektu a taktiež sa realizovali niektoré zmeny k účelnejšiemu prispôsobeniu v strede obytných traktov. V dvornom priečelí vymenili dvere aj okná,“ priblížili o histórii budovy Moravčík a Štanský.

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že objekt prešiel dvoma významnými etapami a jednou, ktorá mala charakter skôr iba účelnej zmeny. „V objekte sa dodržala pôvodná parcelácia. Napriek barokovej prestavbe zostal vo svojom pôvodnom ponímaní a doteraz pôsobí ako jeden z najúčelnejších objektov v bloku domov na Hornom vale z pohľadu stavebne – historického vývoja. Objekt je príkladom výtvarne hmotnej architektúry, ktorá vznikla na pôvodnej úzkej parcele asi v polovici 17. storočí. Výškou aj hmotou tvorí jednotný celok s okolitou pôvodnou zástavbou. Pamiatková hodnota objektu spočíva najmä v jeho renesančnom jadre s dochovanými slohovými prvkami svojej doby, ale aj prvkami nasledujúcich období,“ ozrejmili historici a ďalej sa pre žilinskú informačnú kanceláriu vyjadrili:

„Dom mal pôvodné číslo 135 a bol súčasťou domu, ktorý končil až na Pivovarskej ulici. V roku 1849 ho vlastnila rodina Hulusova. V dnešnom dome číslo 5 býval Jozef Grunbaum spolu so sedem člennou rodinou. Dom získala významná žilinská rodina Adamica, ktorej potomkovia vlastnia dom i v súčasnosti. Knihárska dielňa Lidy Mlichovej tu sídlila od roku 1994. Dielňa úspešne nadväzuje na tvorbu otca súčasnej majiteľky Jána Vrtílka, ktorý v Žiline tvoril od roku 1928. Obidvaja získali rad cenných celoslovenských i medzinárodných uznaní za svoju knihársku tvorbu,“ uzavreli Jozef Moravčík a Peter Štanský.

Súkromný archív Petra Štanského 2.jpg Foto: Súkromný archív Petra Štanského / na fotografii výtvarník Ján Vrtílek, otec Lidy Mlichovej

Knihárska dielňa Lidy Mlichovej sa 15. decembra 2016 presťahovala do Rosenfeldovho paláca na Ulici J. M. Hurbana v Žiline.

Súkromný archív Lidy Mlichovej 2.jpg Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej / na fotografii Lida Mlichová

Súkromný archív Lidy Mlichovej 3.jpg Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej

Súkromný archív Lidy Mlichovej 4.jpg Foto: Súkromný archív Lidy Mlichovej


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Rosenfeldov palác
Čítajte viac >

Knihárska dielňa Lidy Mlichovej je podľa pracovníkov Rosenfeldovho paláca jediná dielňa svojho druhu na Slovensku s dlhou rodinnou tradíciou.

„Nachádza sa v priestoroch secesnej stavby Rosenfeldovho paláca. Dielňa vznikla na základoch, ktoré svojou tvorbou položil výtvarník Ján Vrtílek, otec Lidy Mlichovej, člen poprednej organizácie Meister der Einbandkunst so sídlom v Mníchove. Knihy z dielne získali mnohé ocenenia na slovenských i medzinárodných súťažiach. Knihárska tradícia sa začala v Žiline v roku 1928 príchodom Jána Vrtílka do Žiliny. Ako samostatná knihárska dielňa funguje od roku 1990. Dielňu vedie osobne Lida Mlichová,“ uvádza oficiálna internetová stránka Rosenfeldovho paláca v Žiline.

Rosenfeldovpalac.jpg Foto: WWW rosenfeldovpalac.sk

Súkromný archív Jozefa Feilera 6.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Súkromný archív Jozefa Feilera 2.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Súkromný archív Jozefa Feilera 3.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Súkromný archív Jozefa Feilera 4.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Súkromný archív Jozefa Feilera 5.jpg Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera


Súvisiaci článok
100 stavieb Žiliny: Socha Immaculaty na Mariánskom námestí v Žiline (FOTOGALÉRIA)
Čítajte viac >

Zdieľať článok
Lock-icon

Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť