Vlastníkom kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác je mesto Žilina, ktorého hlavným zámerom je zachrániť a komplexne revitalizovať celú kultúrnu pamiatku. Rovnako tak prezentovať jej pamiatkové hodnoty a sprístupniť priestory verejnosti, ktoré slúžia na umelecké a remeselné expozície, či na hudobné koncerty alebo osvetovú činnosť.

Pomenovaný podľa riaditeľa Slovenskej sporiteľne a úverového ústavu

Mestský palác z roku 1907 sa nachádza v historickom centre Žiliny, blízko hlavných námestí. Bol postavený podľa architekta M. Rautera a pomenovanie získal po svojom majiteľovi, žilinskom bankárovi Ignácovia Rosenfeldovi. Palác patrí medzi najkrajšie pamiatky v meste a pýši sa statusom najväčšej kultúrnej pamiatky v majetku mesta.

„Zachoval sa takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad okenné a dverné výplne s ozdobnými kovovými mrežami, drevené obklady stien, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou,“ informuje palác na svojej internetovej stránke.

Ignác Rosenfeld bol prvým majiteľom paláca a rovnako aj prvým predsedom Židovskej náboženskej obce v Žiline po jej vzniku a odsúhlasení stanov v roku 1888. Rosenfeld je pochovaný na žilinskom židovskom cintoríne.

Aktuálne dianie v Rosenfeldovom paláci

O tohtoročných aktivitách a návštevnosti aj napriek zúriacej pandémii koronavírusu sa pre redakciu SP21 vyjadril vedúci pálaca David Reitšpís: „V tomto roku žiaľ mohol byť Rosenfeldov palác otvorený verejnosti z dôvodov protiepidemiologických opatrení iba v mesiacoch jún – november. Aj to za prísnych opatrení, kedy sme nemohli naplno uvoľňovať kapacity pre hromadné podujatia či prehliadky a iné aktivity, ktoré v štandardnej prevádzke realizujeme. Napriek týmto výrazným obmedzeniam, sme v paláci privítali necelých 5 tisíc návštevníkov,“ upresnil Reitšpís.

Na porovnanie uviedol, že počas rokov 2017 až 2019, kedy sa aktivity v paláci realizovali v plnom rozsahu, návštevnosť kontinuálne rástla v zostupnej krivke. V roku 2017 Rosenfeldov palác navštívilo 8 928 návštevníkov, o rok neskôr to bolo 12 804 návštevníkov. Najväčšiu návštevnosť palác zaznamenal v roku 2019, a to až 16 814 nadšencov umenia a kultúry.

„V tejto krivke by sme chceli kontinuálne pokračovať, snáď rok 2022 prinesie už tak dlho-očakávané uvoľnenie a my budeme môcť opäť pokračovať v napĺňaní nášho poslania,“ dodal vedúci paláca.

O aktuálnych príležitostiach návštevy paláca nám Reitšpís povedal: „Keďže vo veľmi obmedzenom režime môžeme byť prístupní pre verejnosť v rámci našej galerijnej činnosti, návštevníci majú možnosť naživo vidieť výstavu Dávida Čárskeho – Proporcia II, výstavu Okno príležitosti (výstava kultúrnej stratégie a kandidatúry Žilina Beskydy 2026), stálu expozíciu „Bábky v podkroví“ a samozrejme samotné priestory Rosenfeldovho paláca,“ uviedol vedúci paláca a odporučil návštevníkom sledovať ich sociálne siete z dôvodu najaktuálnejších informácii.

Budúce zámery kultúrnej pamiatky

„Momentálne pripravujeme program na prvé mesiace nového roka. Zo skúseností sme pripravení na obe varianty (naživo/online). Dolaďujeme výstavný program, môžete sa tešiť aj na žilinské mená, ale nateraz k nim nebudeme viac prezrádzať,“ vyjadril sa Reitšpís.

Rovnako ako po minulé roky, počítajú s uvedením zhruba šiestich výstav. Letný program v rámci Žilinského kultúrneho leta sa bude opäť niesť v znamení projektu „Leto s umením“ so sprievodnými podujatiami, prednáškami umelcov a pedagógov slovenských a zahraničných umeleckých škôl. „V nasledujúcom roku budeme súčasťou medzinárodného festivalu animácie Fest Anča, kde hostíme program pre profesionálov, ktorý by mal byť v tomto ročníku doplnený aj výstavným projektom,“ uviedol vedúci paláca.

Nakoniec dodáva: „Pripravujeme ďalšie tematické podujatia, prehliadky, či tvorivé dielne na nové témy. V tomto období sme dokončili vylepšenia týkajúce sa najmä multimediálnej podpory expozície, k dispozícii sú tak vybrané záznamy podujatí bábkového divadla v Žiline, obrazová dokumentácia a iné,“ uzatvoril Reitšpís.