Píše sa rok 1971. Svätopluk Bartonek, Anton Stašek a Ladislav Škrabal sú tridsiatnici, ktorí by mohli mať celý život pred sebou, keby....

Je 11. november 1971. Dvojica mužov, Svätopluk a Anton, skoro ráno mení na požičanom aute ešpézetku. Na červenú Škodu 100 upevňujú značku „B“, akú používajú príslušníci Verejnej bezpečnosti. Všetko majú dopredu premyslené.

Autom sa presúvajú pred obchod v Senici, odkiaľ majú výhľad na miestnu banku. Trpezlivo pozorujú posádku sivej škodovky: muža a ženu, zamestnancov družstva, ktorí vchádzajú do banky a po chvíli z nej vyjdú von. Obaja nasadnú do auta a vydajú sa smerom k obci Štefanov. V tej chvíli ani jeden z nich netuší, že idú smrti v ústrety.

Kúsok za Senicou ich auto zastavujú príslušníci Verejnej bezpečnosti. Ani šofér, ani jeho spolujazdkyňa však netušia, že ide o falošných policajtov. Tí ich upozorňujú na dopravný priestupok a že ich budú ďalej sledovať. Obe autá sa teda po chvíli púšťajú ďalej. Sú práve za obcou Štefanov, keď falošní policajti sivú škodovku predbehnú a opäť zastavia.

Zamestnanec družstva, ktorý šoféruje, teda otvára okienko. No v tej chvíli doňho útočník strieľa dve rany a dve ďalšie do jeho kolegyne. Druhý z útočníkov ešte dáva ranu istoty do každého z dvojice v aute. Šofér aj jeho kolegyňa, ktorá je práve v 9. mesiaci tehotenstva, zomierajú. Vrahovia berú zo zadného sedadla aktovku s hotovosťou 360 tisíc korún, sadajú do auta a odchádzajú smerom na Holíč. Po pár kilometroch menia ešpézetky a revolver zahrabávajú do zeme.

Pár hodín na to idú po ceste zo Štefanova dvaja kŕmiči z družstva. Na krajnici vidia odstavené auto a v ňom dve nehybné zakrvavené telá. Privolaní policajti ich identifikujú ako zamestnancov družstva. Pavol bol 26-ročný mechanizátor a jeho kolegyňa, 30-ročná účtovníčka Cecília mala o pár dní nastúpiť na materskú dovolenku. Vyšetrovanie napreduje. Motív je jasný, keďže dvojica, ktorú niekto zastrelil, vybrala krátko predtým z banky vyššiu sumu na platy a peňazí nikde nebolo. Rýchlosť v aute bola zaradená, kľúče v zapaľovaní, no motor bol vypnutý. Bolo teda jasné, že šofér zastavil dobrovoľne.

Policajti hľadajú svedkov. Istá žena v čase spáchania zločinu videla kúsok od miesta činu sivé auto, po chvíli počula výstrely a zbadala uháňajúce červené auto. Iní svedkovia si všimli dvoch mužov. Balistická expertíza zasa ukázala, že sa strieľalo z bubienkového revolveru Grand 590 ZKR, ktorý vyrábali v strojárenskom podniku v Uherskom Brode. Vďaka zoznamu od predajcov vyšetrovatelia rýchlo vytvorili niekoľko verzií možných páchateľov. Po týždni našli na poľnej ceste amatérsky vyrobenú ešpézetku so značkou „B“. Bolo jasné, že ju použili páchatelia pri lúpeži.

Pár dní po tom vychádza na povrch informácia, že v čase vraždy mal požičané červené auto Škoda 100 istý Anton Stašek z obce pri Uherskom Hradišti. Skrutky z evidenčných tabuliek boli zababrané od bielej farby. A bola to presne tá farba, ktorou si niekto natrel falošnú špz. Policajti už teda meno prvého vraha poznali, navyše, si v minulosti už trestaný muž, presne v deň ohavného činu kúpil auto za viac, ako 100 tisíc korún.

Falošné alibi mu poskytol jeho kamarát, Ladislav Škrabal, no popisu svedkov nezodpovedal. Policajti teda pátrali medzi bývalými spoluväzňami Staška a úspech sa dostavil. Narazili na muža menom Svätopluk Bartonek a dôkazy hrali v jeho neprospech. Domové prehliadky a vypočúvanie napokon ukázali, že lúpež pripravili všetci traja spomínaní muži. Našli sa väčšie sumy peňazí, falošné ešpézetky, náboje... a trojicu mužov obvinili. Pod ťarchou dôkazov sa napokon priznali.

Antona Stašeka a Svätopluka Bartoneka odsúdil súd za dvojnásobnú vraždu na trest smrti. Popravili ich 22. novembra 1972. Ladislav Škrabal, za zabezpečenie zbrane a alibi, dostal 15 rokov odňatia slobody. Vo väzení spáchal samovraždu.

Túžba po bohatstve tak v tomto smutnom prípade napokon stála životy až šesť ľudí, vrátane nenarodeného dievčatka.