Je 12. september 1979, Bratislava. 25-ročný Štefan Pantl sa neskoro večer potĺka okolo bratislavského hotela Krym. Jeho tehotná manželka aj s malým synom spia tú noc u svokrovcov. Po nejakej chvíli vchádza do hotela a medzi zabávajúcich sa ľudí rýchlo zapadne. V bare sú v tom čase aj kamarátky, 24-ročná Oľga a 22-ročná Vlasta. V sebe už majú po pár deci vína, v práci totiž oslavovali meniny kolegyne, a pokračujú v tom ďalej. Štefanovi padne do oka Vlasta a motá sa okolo nej. Prehovára ju, aby s ním išla k nemu do nového bytu. Mladá žena sa nenechá dlho prehovárať a po chvíli už ona, jej kamarátka Oľga a Štefan z hotela odchádzajú. Záujem stráviť s nimi večer mal aj Pantlov známy, no Štefan ho rýchlo odbil.

Pantl sa javí ako dobrý hostiteľ, nalieva víno a snaží sa byť zábavný. Po nejakej chvíli sa ale unavená Oľga ukladá na gauč v obývačke. Vo vedľajšej izbe tak zostáva Pantl s Vlastou sám a mladú ženu prehovára na sex. Keď ona odmieta, ide Štefan do obývačky, kde pod dekou drieme jej kamarátka, iba v spodnom prádle. Žena sa prebudí, no ani ona nemá o Pantla záujem. Opakované odmietanie v ňom ale vystupňuje agresivitu a zábavný večer sa v sekunde mení na horor.

Rozzúrený Pantl berie do rúk opasok zo županu a Oľge ním omotáva krk. Silno zaťahuje a zúfalá žena zápasí o holý život. Pantl ju hryzie do prsníka a po tom ešte tlačí na jej krk nohami. Poľaví až keď sa žena prestane hýbať. Bezvládne telo nechá ležať na gauči a vracia sa do vedľajšej izby za Vlastou.

Tá už medzitým zaspala a tak si Štefan líha k nej a začne ju obťažovať. Ona ho však opäť odmieta a agresívny muž ju najprv bije hlava nehlava. Vlasta sa bráni, no proti zúrivému chlapovi šancu nemá. Okolo krku jej omotáva opasok, a ťahá ju z bytu von. V tme sa žena snaží utiecť, udiera ho lakťom do brucha, pár krokov odbehne, no on ju rýchlo dobieha. Vystrašenú Vlastu sotí na zem a svojimi rukami silno stláča jej krk. Keď žena chrčí, berie násilník palicu a na krk zúboženej ženy tlačí ďalej, aby ju dorazil. Po chvíli umiera aj ona. Vrah z nej rýchlo strháva zlatú retiazku, prsteň, náramky aj hodinky a dáva sa na útek. V tej chvíli si uvedomí, že mu niekde vypadol opasok zo županu.

Vracia sa do svojho bytu. Tam berie retiazku aj z bezvládneho tela Oľgy. Telo vynesie von a pohodí ho k mŕtvole Vlasty. Skôr, než odíde ale z kabeliek oboch žien vyberá hotovosť a pár osobných vecí a kabelky hádže do Dunaja. Potom sa poberie za manželkou ku svokrovcom, kde sa spokojne vedľa nej uloží do postele.

Telá dvoch zavraždených žien objavujú rýchlo a Bratislavou sa šíri strach a panika. Na verejnosti kolujú informácie o ôsmich, dokonca aj až o dvanástich mŕtvych ženách. Policajti rozbiehajú veľké vyšetrovanie.

Na piaty deň Pantla berie polícia. Ten najprv všetko popiera, každú chvíľu svoju výpoveď mení, s alibi mu dokonca pomáha aj jeho manželka, no v tej chvíli netuší, že ide o dvojnásobnú vraždu. Napokon sa Pantl priznáva a uvádza aj motív vraždy. Obe ženy ho vraj odmietli a na to nebol zvyknutý. Hoci dovtedy vždy dostal to, čo chcel, nebolo to preto, že by bol príťažlivý. Malý zakomplexovaný muž totiž svoje vždy dosiahol násilím. Na krku už mal znásilnenie, aj pokusy oň.

Koľko ich bolo presne, nevie nik, no tri prípady mu dokázali.

V lete 1978 na bratislavskom kúpalisku niekoľkými fackami prinútil k sexu Martu.

V januári 1979 v byte svojej kamarátky zostal sám s priateľkou jej brata. Vo vedľajšej miestnosti spalo jej dieťa. Pantl chcel od Anny sex, no keď ho odmietla, priložil jej ku krku vreckový nôž tak silno, až ju porezal. No vtom zazvonil jej priateľ, čím jej zachránil život. Kým otvorila dvere, stihol ju útočník ešte upozorniť, že ak niečo niekomu povie, zabije všetkých.

Koncom augusta 1979 sa nadránom pohyboval okolo hotela Krym, keď si všimol, že na recepcii sedí Dagmar. Vošiel do hotela a recepčnú obťažoval. Keď ho vyhodila, začal ju škrtiť, no ona ho pohotovo udrela do brucha a s veľkým krikom vybehla pred hotel.

Štefan Pantl bol ženatý, s manželkou vychovávali 3 ročného syna a ďalšie dieťa bolo na ceste. On sám vyrastal v primeraných podmienkach, ako jedno z piatich detí. V rodine neboli duševné choroby, ani alkoholizmus. Znalci ho však charakterizovali ako výrazne agresívneho a psychopatickú osobnosť. Pantl netrpel sexuálnou úchylkou, iba psychopatiou a preto sa v jeho prípade o liečbe neuvažovalo. Bolo vysoko pravdepodobné, že obžalovaný bude nebezpečný pre spoločnosť aj naďalej. Jeho agresivita voči partnerkám, ktoré mu odmietli sexuálny styk sa stupňovala.

Mestský súd v Bratislave Štefana Pantla uznal vinným z trestného činu znásilnenia, z pokusu trestného činu znásilnenia, z dvojnásobnej vraždy, z ďalšieho trestného činu znásilnenia a krádeže na trest smrti. Pantl podal odvolanie.

Najvyšší súd odvolanie obžalovaného zamietol. Štefan Pantl o milosť nepožiadal a tak ho 30. 7. 1981 v Bratislave popravili.