Gazdiné museli posledný týždeň pred Vianocami vrátiť všetko, čo mali požičané, vyprať bielizeň, všetko vyčistiť. Od Vianoc do Troch kráľov mali totiž zákaz čokoľvek robiť. Gazdovia zasa museli narúbať dostatok dreva a zaopatriť dobytok na viac dní dopredu.

Na Štedrý deň do domu nesmela prísť na návštevu ako prvá žena, domáci to vnímali ako úmysel uškodiť im. Preto už skoro ráno zvykli chodiť chlapci- koledníci a vinšovať. V tento deň muselo byť všetko dôkladne pripravené, aby nič nechýbalo a aby sa všetci cítili dobre. Ľudia verili, že ako je na Štedrý deň, tak bude po celý rok.

Hneď z rána rodiny zdobili stromčeky. V minulosti ich zvykli vešať zo stropu nad stolom a zdobiť veľmi jednoducho orechmi, či jabĺčkami. Tento deň bol pôstnym, obyčajne cez deň ľudia vôbec nejedli. Deťom hovorievali, že ak vydržia nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Gazdiné pripravovali večeru a prestierali. Pod stôl dávali železný predmet, obyčajne sekeru. Verili, že kto si na ňu položí nohy, bude v budúcom roku šťastný.

Nohy stola zasa obopínali hrubou reťazou, aby bola rodina súdržná. Dobrú úrodu mal zabezpečiť slamený veniec nad stolom, alebo snop slamy pod ním. Pred zasadnutím za stôl sa všetci umyli a obliekli do slávnostného. Zapálili sviečku a sledovali, na ktorý smer je naklonený knôt: ak bol rovný, všetci sa tešili, že budú zdraví po celý rok, no ak sa k niekomu naklonil, ten mal do roka zomrieť.

Večeru začínali modlitbou, potom otec rodiny do medu namočeným prstom urobil každému na čelo krížik, aby boli jeho blízki zdraví a chránení pred zlom. Nasledovalo krájanie jabĺčka presne na toľko častí, koľkí sedeli za stolom. Ak sa po priečnom prekrojení objavila na jablku hviezda, veštila šťastie. Ak sa ale objavil kríž, nebolo to dobré znamenie.

Ako spomienku na zosnulých gazda rozhodil do kútov izby hrsť orechov. Potom do väčšej nádoby naliali vodu a na kraj si každý do nej vložil orechovú škrupinku s o sviečkou. Komu sa posunula čo najďalej, tomu bolo súdené v budúcom roku odísť ďaleko od domova.

Na večeru zvykli jedávať šošovicovú, alebo kapustovú polievku a obyčajne rybu. Nesmela sa jesť hydina, aby sa nerozletel majetok, naopak bravčovina mohla priniesť bohatstvo a hojnosť. Nôž a vidličku počas večere nikto nepoužíval, aby sa im dobytok nepoklal a obilie bodľačím nezarástlo. Kto zjedol čo najviac chrenu, mal byť veľmi odvážny, a zdravie vraj malo podporiť aj čo najväčšie množstvo vypitej pálenky.

Po večeri gazda odkrojil vrch z chleba a vložil doňho po troške z každého jedla. Odniesol ho na pole, ako obetu zemi, aby im zachovala štedrosť a hojnosť. Potom sa už rodiny medzi sebou navštevovali a oslavovali narodenie Pána. Katolícke rodiny chodili na polnočnú omšu. Počas tejto noci sa na oblohe objavila nová hviezda, ktorá o pár dní k malému Ježiškovi dovedie Troch kráľov. Deň po Štedrom dni, na Narodenie Pána si všetci uctievali oddychom.

Vinšujeme vám v tieto slávne sviatky, aby vám dal Pán Boh šťastie, hojné Božské požehnanie, na poli úrodu, v dome príplodu, na statečku rozmnoženie, na dietkach potešenie, a vám všetkým dobrého zdravia!