Kostol sv. Júdu v Námestove, 26. február 1960. Pred chrámom chvíľu postáva iba 21 ročný Ján. V hlave má plán, ako sa dostať k peniazom. Práca mu nevonia a za pokus o znásilnenie si už odsedel dva a pol roka. Nejaký čas po tom síce pracoval v bani, no dlho nevydržal. Často kradne a podvádza, aby si zabezpečil peniaze na alkohol. Teraz ho lákajú peniaze, ktoré veriaci hádžu do pokladničky v kostole.

Krátko po 16. hodine mladík vchádza do kostola. Pod kabátom ukrýva sekeru. Tú zobral z drogérie, v ktorej pracuje jeho švagor. Pokladničku na milodary v kostole zbadá hneď, visí na stene pri zadných dverách. V chráme je úplne sám. Jenej prichádza bližšie a pokladničku sekerou strhne na zem. Vyberie z nej pár korún a prichádza k druhej. V tej chvíli ale začuje, že do kostola niekto vchádza. Ticho čaká.

Päťdesiatdva ročná Helena, matka jedného dieťaťa, ktorá zvykne pomáhať na fare, aj v kostole, si kľakne do lavice a zopne ruky. Svoju modlitbu ale nedokončí. Zozadu k nej pristúpi Jenej a sekerou ženu udrie do hlavy. Bezvládne telo ťahá k spovedelnici a plánuje ženu znásilniť. No keď sa k nej nakloní, začuje jej dych. Sekeru teda berie opäť do rúk a ženu ňou viackrát udiera do tváre. K pohlavnému zneužitiu napokon nepríde, vrahovi sa totiž zrazu zdá veľmi stará.

Poobzerá sa okolo seba a zbadá ďalšiu pokladničku. Práve sa snaží ju otvoriť, keď do kostola vchádza Florián z obce Novoť, otec troch detí. Do odchodu autobusu domov mu zostáva pár minút, a chce ich využiť na duchovné posilnenie. Aj on si kľakne a modlí sa. Za zdravie ťažko chorej manželky, aj za postihnutého syna, o ktorých sa stará. Svoju modlitbu však nedokončí ani on. Aj k nemu zozadu prichádza Jenej a sekerou modliacemu sa mužovi zasadí silný úder do hlavy. Jeho telo padá k zemi, no vrah mu ešte, pre istotu, sekerou preráža lebečnú kosť. Floriánovi berie peňaženku, aj občiansky preukaz manželky. Jeho telo ťahá k spovedelnici.

Jenej sa opäť zameria na pokladničky. Snaží sa otvoriť ďalšiu. No do kostola opäť niekto prichádza: 17 ročná Albína, ktorá má krátko pred maturitou. Gymnazistka z Klina sa začne modliť, keď k nej zrazu pristúpi útočník a sekerou ju niekoľkokrát udiera. Telo mladej ženy ťahá k spovedelnici a tam jej ďalšími silnými údermi do tváre drví kosti. Po nich Albína zomiera na zadusenie sa vlastnou krvou. Bezvládne telo vyzlieka a znásilňuje. Po ohavnom besnení po kostole rýchlo pozbiera peniaze, ktoré sa mu podarilo vysypať z pokladničiek a odchádza preč. Krvavú sekeru odhodí pri kultúrnom dome a presunie sa do blízkej krčmy. Po jeho zverstve zostávajú na podlahe kostola ležať tri nehybné telá.

Na otázky krčmárky a kamarátov, prečo je celý od krvi, odpovedá, že sa pobil pre frajerku. Spokojne popíja a platí krvavými peniazmi.

Na druhý deň má miestny farár dohodnutú spoveď dvoch snúbencov. Skoro ráno, pred svätou omšou, vchádzajú spoločne do kostola. So sviečkou v ruke prejdú iba pár krokov tmavým kostolom k spovedelnici. Spoveď však po chvíli prerušia výkriky ľudí, ktorí na omšu prichádzajú zadným vchodom. Kňaz vychádza zo spovedelnice a v kostole rozsvieti svetlo. V tej chvíli sa všetkým naskytne príšerný pohľad: na dlažbe kostola ležia tri polonahé dobité zakrvavené telá.

Medzitým, Jenej, ešte stále potúžený alkoholom, najprv obeduje v Trstenej a hneď po obede cestuje vlakom do Vrútok, ku svojmu strýkovi. To už je na nohách celé mesto. Okolo kostola sa zhromažďujú stovky zhrozených ľudí.

Dolapenie vraha však dlho netrvá. Krčmárka si rýchlo spomenie na jeho krvavé oblečenie, aj bankovky, ktorými platil. Pri dome kultúry policajti objavia zakrvavenú sekeru a hneď im je jasné, kto môže mať životy troch ľudí na svedomí.

Vraha policajti zadržali u jeho strýka vo Vrútkach. Previezli ho na miesto činu, do Námestova. Keď prichádzali ku kostolu, museli policajti Jeneja chrániť. Dav ľudí ho chcel zlynčovať.

Vo vyšetrovacej väzbe bol Jenej arogantný a svoj čin za celý čas neoľutoval. To svedčilo o tom, že ide o človeka bez empatie a svedomia, bol tiež závislý na alkohole, mal sklony k sexuálnej deviácii a sadizmu. Vrah za vinníkov označil svojich rodičov, vraj od nich dostal vždy všetko, na čo si len pomyslel.

Súd mu nakoniec udelil trest smrti. Jána Jeneja popravili 20. decembra 1960.