Fašiangy sú obdobím od sviatku Troch kráľov až do polnoci pred Popolcovou stredou. Konajú sa počas neho nielen rôzne tanečné a maškarné zábavy, ale i zabíjačky. Názov fašiangy pochádza z nemeckého „der Fasching“, rôzne kúty Slovenska si ho však prispôsobili svojim nárečiam a fašiangy sú tak známe aj napríklad ako fašiang, fašianok, či faršongy. Najmä na západe Slovenska, v oblastiach ovplyvnených češtinou, sa zachovali pomenovania mäsopust či masopust, ktorých korene siahajú k slovu mjasopust z obdobia Veľkej Moravy.

Fašiangové zábavy sú známe z územia strednej a východnej Európy od Slovinska cez Maďarsko Česko, Slovensko, Poľsko a Bulharsko až po Ukrajinu a Rusko. Jednotlivé názvy i spôsob oslavy sa líšia v závislosti od miesta, majú však aj čosi spoločné – masky. Počas fašiangov sa zvykli konať pochody masiek, ktorými sa „maškary“ snažili odstrašiť zlých duchov. Neskôr sa tento zvyk zachoval už len ako tradícia.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Mesto Žilina

V minulosti sa počas fašiangov nekonali iba zábavy, ale aj svadby. Dôvod bol pragmatický – množstvo ľudí sa živilo poľnohospodárstvom a počas vegetatívneho obdobia rastlín nebolo na prípravu svadieb dostatok času. Počas fašiangov však veľa práce na poli nebolo, preto bol čas a priestor aj na zábavu. Svadby kedysi neboli iba rodinnou záležitosťou, ale často sa pri nich schádzala prakticky celá dedina a trvali aj niekoľko dní.

Fašiangové pokrmy boli často v kontraste s inak striedmou stravou konzumovanou počas roka. Zabíjačky poskytovali množstvo mäsa a tuku, ktoré by inak v teplom počasí pred vynálezom chladničiek veľmi rýchlo podľahli skaze. Nechýbali tak ani vysmážané sladké jedlá ako sú šišky či fánky.

Každá zábava sa však raz skončí a platí to aj o fašiangoch. V utorok pred Popolcovou stredou sa zvykla vystrojiť tanečná zábava, ktorá sa skončila o polnoci, keď sa pochovávala basa. Akt pochovania hudobného nástroja symbolicky umlčal hudobné nástroje počas pôstneho obdobia.

Pôst sa začína Popolcovou stredou známou aj ako Škaredá streda a označuje 40 dní pred Veľkou nocou. Termín Veľkej noci však nie je pevný a môže sa medziročne posúvať aj o viac než mesiac. Dôvodom je výpočet jej dátumu – od nicejského koncilu roku 325 nášho letopočtu sa slávi v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Ak však spln pripadne na nedeľu, Veľká noc nastane až nasledujúcu nedeľu. Táto pohyblivosť termínu Veľkej noci spôsobuje tiež pohyblivosť dátumu Popolcovej stredy a zvykli sa preto rozlišovať krátke a dlhé fašiangy.

Ilustračné foto. Zdroj: Facebook/Mesto Žilina

Popolcová streda je v západnej liturgickej tradícii, kam patrí aj rímskokatolícka či evanjelická cirkev, prvým dňom pôstneho obdobia. Pomenovanie pochádza z obradu, pri ktorom kňaz urobí veriacim na čelo krížik popolom zo spálených bahniatok z Kvetnej nedele predchádzajúceho roka. Obrad je odkazom na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znak ľútosti svojich hriechov pred Bohom. Fráza „sypať si popol na hlavu“ sa v podobnom význame stala aj súčasťou slovenčiny a používa sa na označenie správania kajúcneho človeka.

Pôstne obdobie obklopujú dva dni prísneho pôstu. Mnohí kresťania celoročne konajú skutky kajúcnosti, medzi ktoré patrí aj odopieranie si mäsitých pokrmov v piatok na znak pripomienky Kristovej smrti, prípadne ho nahrádzajú iným skutkom kajúcnosti. Na Popolcovú stredu a Veľký piatok, ktorý už nie je súčasťou pôstneho obdobia, ale Veľkonočného trojdnia (takzvané Veľkonočné triduum), platí prísny pôst – veriaci od 14. roku veku sa musia zdržať mäsitého jedla a od 18. do 60. roku veku sa smú najesť iba raz dosýta a dva razy menej. Druhá podmienka však neplatí pre vážne chorých, diabetikov, či tehotné ženy. Zdržanie sa mäsa sa v tieto dva dni nedá nahradiť iným skutkom kajúcnosti.

Veľkonočné trojdnie sa začína na večer na Zelený štvrtok, pokračuje Veľkým piatkom a Svätou sobotou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou. Ukončujú ho druhé vešpery Veľkonočnej nedele známej aj ako nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania.