Zástupcovia environmentálnych organizácií vítajú schválenie Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025 - 2029. Zároveň vyzývajú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby prijalo ďalšie neodkladné opatrenia. Informoval o tom Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

"Ak neprestanú negatívne zásahy do biotopov hlucháňa, ako napríklad nedávno medializované vyťaženie hluchánieho tokaniska v Národnom parku Nízke Tatry, samotný program záchrany problémy nevyrieši a populácii hlucháňa na Slovensku hrozí postupný zánik," uviedli organizácie. Systémovým riešením by bolo podľa nich schválenie kvalitných zonácií a programov starostlivosti o národné parky.

Ochranári tvrdia, že od nástupu novej vlády zaznamenali deväť prípadov ťažby priamo vo funkčných biotopoch hlucháňa. Približne 22.000 hektárov biotopov stále nie je podľa nich prísne chránených a na ďalších približne 7000 hektároch sa len dočasne nezasahuje a zákaz ťažby čoskoro vyprší. Podotkli, že väčšina existujúcich biotopov hlucháňa preto zostáva ohrozená.

"Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo vedení rezortu životného prostredia je program záchrany hlucháňa nad očakávania dobre spracovaný. Dôležité však bude, či sa aj preklopí do reálnych opatrení. Významnou súčasťou programu záchrany je aj bezzásahový režim vo funkčných biotopoch," povedal Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les. Nechránené lesy podľa neho predstavujú približne jedno percento lesov, no pre hlucháňa majú zásadný význam.

"Ochrana existujúcich biotopov by mala byť podľa programu záchrany prioritou. Ak neochránime existujúce biotopy, hlucháne nebudú mať odkiaľ osídľovať nové, ktorých vytvorenie trvá desaťročia až storočia," poznamenal Kameniar.

Organizácie poukazujú na dôležitosť aktívnych opatrení, ktoré sú v programe navrhované na takmer 40.000 hektároch. Ide o prerieďovanie umelo vysadených mladých porastov na plochách po kalamitných ťažbách, ktoré sú dnes príliš husté na to, aby poskytovali hlucháňovi vhodný biotop. Tieto opatrenia podľa nich povedú aj k vyššej odolnosti lesov voči klimatickým zmenám a okrem hlucháňa podporia aj množstvo ďalších ohrozených druhov.

"Manažment vhodný pre hlucháňa sa v týchto porastoch doteraz takmer nevykonával. Ak ho chce štát teraz naozaj realizovať na takýchto veľkých rozlohách, je potrebné v oveľa väčšej miere zvýšiť aktivitu obhospodarovateľov štátnych pozemkov a pripraviť funkčné mechanizmy na zapojenie neštátnych vlastníkov. Napríklad aj vyhlásením výzvy z Programu Slovensko pre iné ako štátne subjekty," povedal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife Slovensko.

Ministerstvo životného prostredia odmietlo aktivistickú ideológiu predošlých vlád, ktoré nerešpektovali práva súkromných vlastníkov či obhospodarovateľov pozemkov. Tak, ako bol po odbornej stránke pripravený nový program záchrany hlucháňa aj v spolupráci s obhospodarovateľmi pozemkov, tak envirorezort komunikuje aj prípravu zonácií národných parkov, či už ide o Národný park Poloniny, Malá Fatra, Tatranský národný park aj Národný park Nízke Tatry," uviedol pre TASR odbor komunikácie. Doplnil, že tieto zonácie sú pripravované so všetkými kľúčovými hráčmi v regióne a diskusie ešte budú pokračovať. Súčasné vedenie envirorezortu vedie podľa vlastných slov aktívny a konštruktívny dialóg, pretože chce zmysluplnú zonáciu, ktorá prinesie rozvoj regiónu, bude rešpektovať vôľu súkromných vlastníkov a rovnako efektívne ochráni prírodné bohatstvo.

Mimovládni ochranári pripomenuli, že Slovensko v roku 2022 prehralo súdny spor s Európskou komisiou z dôvodu ničenia biotopov hlucháňa.

MŽP zverejnilo Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025 - 2029. Jeho cieľom je zastaviť pokles a stabilizovať populáciu hlucháňa hôrneho na Slovensku. Riešením je spolupráca s obhospodarovateľmi pozemkov, lokálnymi vlastníkmi, správcami, užívateľmi lesov. Týmto programom reaguje rezort aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie.