Jana má dcéru v piatej triede na základnej škole. Na začiatku pandémie bola tretiačka. Dlhé týždne online výučby si vyžiadali svoje. „Beátka má problém vyjsť z domu sama, nechce chodiť do školy, nechce sa s nikým novým zoznamovať. Najradšej je sama zatvorená vo svojej izbe, odmieta aj rodinné výlety,“ hovorí smutná Jana. Jej dcéra bola predtým veselé dievča, súťažne tancovala, rada sa korčuľovala a trávila veľa času s kamarátmi na dvore. Teraz je v ambulantnej starostlivosti detského psychiatra.

Simona je študentkou strednej školy. Aj ona strávila dlhé mesiace doma za počítačom. Žila online život, takmer s nikým sa v čase pandémie nestretávala. „Brala ohľad na starú mamu, ktorá s nami žije v jednej domácnosti. Nikomu by vtedy ani na um nezišlo, aké následky to môže mať. Celé dni doma, žiadne osobné kontakty, všetko iba cez telefón, alebo cez počítač,“ hovorí Anna, matka Simony. Aj jej dcéra bojuje s následkami pandémie. „Nechce chodiť do školy, býva jej často zle, nevie sa sústrediť. Objednali sme sa k psychiatrovi. Termín už máme, tak verím, že dcére pomôže. Viem, že nie sme jediní, veľa detí má takéto problémy, je to veľmi smutné. Z veselých detí nám urobila pandémia trosky,“ hovorí Anna.

Na problém upozorňujú aj odborníci. Detskí psychiatri bijú na poplach. V tak zložitej situácii, aká momentálne nastala, ešte neboli. „Dva roky sú pre deti veľmi dlhý čas. Do ich života prišlo nesmierne množstvo zmien, či išlo o dištančné vzdelávanie, obmedzovanie sociálnych kontaktov, úmrtie blízkych – starých rodičov, ale žiaľ aj rodičov. Deti sa nemohli rozvíjať spôsobom, akým by sa potrebovali. Toto sa pretavilo do množstva ťažkostí, s ktorými momentálne zápasia,“ hovorí lekárka Zuzana Matzová a dodáva, že mnohým deťom takáto situácia spustila rôzne psychické ťažkosti, prípadne im priťažila, ak nejakou poruchou trpeli už v minulosti. „Stretávame sa s deťmi, ktoré sú depresívne, majú poruchy prijímania potravy, násobne sa zvýšilo sebapoškodzovanie, deťom sa narušili vzťahy v kolektíve, s učiteľmi, majú ťažkosti s reguláciou svojich emócií. V škole majú problém sústrediť sa, nevedia obsedieť, majú zhoršené správanie.“

Konferencia Hlavolamy detskej psychiatrie. FOTO: UNM

Počet detí s psychickými poruchami za posledných desať rokov narastal aj bez ohľadu na pandémiu, no tá stav výrazne zhoršila. Problém bol aj témou konferencie Hlavolamy detskej psychiatrie, v martinskej nemocnici, na ktorej sa stretli odborníci z celej krajiny. Zvýšený nápor cítia ambulancie detských psychiatrov, ale aj lôžkové oddelenia detských kliník, ktorých je na Slovensku málo. Zložitú situáciu riešia aj v martinskej nemocnici. „Máme ťažko choré deti, ktoré trpia závažnými depresiami, bipolárnymi poruchami, psychózami. Na našej klinike musíme túto situáciu riešiť veľmi flexibilne, niekedy aj na úkor dospelých pacientov. Snažíme sa skracovať dĺžku hospitalizácie, dospelých manažovať cez denný psychiatrický stacionár. Kliniku posilňujeme aj personálne,“ hovorí Igor Ondrejka, prednosta Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin.

Problémy však majú deti po celom Slovensku. „Nárast pacientov je neúnosný. Bolo to obdobie strachu a zmätku. Nie všetky deti mali rovnaké podmienky, čo sa týka dištančného vzdelávania. Na druhej strane, niektoré deti to začali zneužívať. Pribúdajú prípady, že odmietajú chodiť do školy a žiadajú, aby sa aj naďalej mohli vzdelávať dištančne,“ vysvetľuje Terézia Rosenbergerová, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre detskú psychiatriu.

Konferencia Hlavolamy detskej psychiatrie v UNM.

Poukazuje na to, že medzi deťmi vo veľkom narástla agresivita. „Na sociálnych sieťach pribúda šikanovanie, rôzne návody na sebapoškodzovanie, samovraždy. Deti si ich medzi sebou šíria a súťažia, kto viac zvládne a dospelí im cez média tieto informácie doslova podsúvajú. My sme za posledný mesiac mali v Košiciach tri samovraždy detí, ktoré si spôsob našli práve cez sociálne siete,“ informuje Rosenbergerová a dodáva, že medzi deťmi narástli aj rôzne formy závislosti. „A nie len alkoholu a cigariet, deti si kombinujú nezmyselné liečivá bez toho, aby si uvedomovali dosah, ktorý to môže na ich zdravie mať. Je doslova ťažko nájsť niečo, čo ostalo nenarušené.“

Na ťahu sú teraz aj rodičia. Detskí psychiatri na nich apelujú, aby si správanie svojich detí pozorne všímali. Sledovať treba, čo deti zaujíma, čo robia vo voľnom čase, s kým sa stretávajú. Akákoľvek zmena v správaní, ak je dieťa utiahnutejšie, nechce byť s kamarátmi, nebaví ho to, čo ho predtým bavilo, alebo sa mu zmenil režim spánku, či mu menej chutí jesť, je pre rodičov signál, po ktorom by mali pátrať.