Legenda spod pera Zuzany Kuglerovej prináša príbeh mladého kováča Jurka, ktorý po tajomnom stretnutí so starcom Želhosťom získal zázračnú schopnosť vyrábať dukáty so špeciálnou magickou mocou.

Šťastný dukát zo Stráže (povesť zo Stráže)

V dávnych časoch, keď na Slovensko prichádzali Turci, požiadal gróf Pongrác najlepších kováčov, aby mu ukuli meč, ktorý by porazil každého Turka. Starší kováč mu však povedal, že bez kováčskych vyhní a strechy nad hlavou nemajú šancu. Gróf sa rozhodol postaviť dedinu Strážu, kde sa kováči mohli usadiť a neustále kovať železo.

Po niekoľkých rokoch sa tam narodil aj zázračný kováč Jurko. Keď bol ešte chlapec, matka ho poslala do hory zbierať bylinky. Prišiel až k rokline, ktorá viedla do hlbokej pukliny, a rozhodol sa preskúmať, čo sa v nej skrýva. Vošiel a stretol čudného starca s dlhokánskou bradou - bol to Želhosť, vládca železného vrchu.

„Tomu sa zvedavé chlapča ihneď zapáčilo. Zavolal ho, aby sa usadil vedľa neho k ohňu, a začal ho skúšať: „Ak zostaneš so mnou, dám ti všetko zlato sveta.“ „Načo by mi bolo zlato!“ zasmial sa Jurko. „Ja mám radšej horu.“ „Čože máš z hory?“ skúšal ho ďalej starec. „Iba v nej vietor píska a severáky dujú. Za zlato si však kúpiš, čo len chceš. Dom, statok i bohatú nevestu!“ „Aj keď v nej vietor píska, nevymením ju! Kam by som chodil píšťalku z brezy krútiť?“ spytuje sa Jurko. „Hora je moja priateľka. Keď je zle, ochráni ma. Keď dobre, s ňou je mi ešte ľahšie pri srdci. Je mojím domom aj statkom zároveň. A nevesty mi zatiaľ netreba.“

Obec Stráža. Zdroj: obecstraza.sk

Starec videl, že chlapca neprehovorí a povedal mu: „Natiahni ruky nad oheň. Dostaneš taký dar, aký nemá žiaden kováč.“ Jurko ho poslúchol. Po dotyku ruky s ohňom sa do Jurkových rúk vlievala neobyčajná sila. Po návrate domov matke neprezradil, čo sa stalo. Keď Jurko dospel, otec mu prikázal, aby zobral do rúk kladivo a pustil sa do kovania. Jurko bil do nákovy od skorého rána do neskorého večera, no nevedel, že dukáty, ktoré vyšli spod jeho kladiva, majú zvláštnu moc - kto ich mal vo vrecku, nikdy netrpel núdzou. Čoskoro sa správa o zázračnom kováčovi rozšírila až do Budína, kde sa to dozvedel sám kráľ. Rozhodol sa, že si aj on dá u neho ukuť kráľovské dukáty. Po kráľovi prišli aj ďalší šľachtici.

„Z Jurka sa stal zámožný a bohatý kováč. Oženil sa a kúpil si statok. Bohatstvo mu však pomútilo rozum. Chcel ho mať ešte viac. Preto neprestajne kul. Raz, ako tak opäť stál vo vyhni, dovysoka sa zdvihli plamene a vyšiel z nich Želhosť, vládca železnej hory. Povedal mu: „Ej, Jurko, Jurko, zabudol si na to, čo si mi kedysi vravel. Za to, že sa ti zlato začalo viacej páčiť ako hory naokolo, vezmem ti dar, ktorý som ti v detstve dal.“ Fúkol na Jurkove dlane. Tie sa hneď začali triasť. Odvtedy Jurko nevládal zdvihnúť kováčske kladivo.“

Obec Stráža. Zdroj: obecstraza.sk

Legenda však hovorí, že jeho dukáty stále prinášajú šťastie - ten, kto ich opatruje v mešci, bude mať vždy dostatok peňazí. Pár z nich je vraj ešte zakopaných niekde pri Stráži. Ukryl ich tam sám Želhosť a sú pripravené pre toho, kto ich bude potrebovať.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653