Dúbravková alej v Predmieri má za sebou rok, ktorý preveril nielen mladé stromčeky, ale aj odhodlanie ľudí, ktorí sa o ne starajú. Prišlo mimoriadne sucho, pribudli stovky hodín práce a v lete udrela silná búrka, ktorá vyvrátila aj mohutnú starú hrušku. Keď bolo treba pomôcť, pomocnú ruku podali dobrovoľníci, hasiči aj ďalší ľudia z Predmiera.

Dúbravková alej vstúpila do svojej tretej sezóny. Od jari 2024 v nej rastie viac ako 60 starých a osvedčených odrôd ovocných stromov – sliviek, ringlôt, jabloní, hrušiek či čerešní. Za projektom stojí občianske združenie Ovocinári Považia, ktoré chce obnoviť tradičné ovocinárstvo v regióne a vytvoriť miesto, kde sa ľudia môžu zastaviť, oddýchnuť si a zároveň sa niečo dozvedieť.

Tento rok však stromčeky ani ľudí, ktorí sa o ne starajú, rozhodne nešetril.

Stromy potrebovali pomoc od samého začiatku

Už vo februári sa približne desať dobrovoľníkov stretlo pri výchovnom reze mladých stromov. Nešlo pritom iba o obyčajnú brigádu. Skúsenejší ukazovali ostatným, ako sa o mladé ovocné dreviny správne starať. Nechýbali ani deti, ktoré mohli sledovať svojich rodičov a získavať prvé skúsenosti.

„Veľmi nás teší, keď vidíme rodičov a deti pracovať spolu. Ovocinárstvo nie je len o stromoch, ale aj o odovzdávaní skúseností ďalším generáciám,“ uvádzajú členovia združenia Ovocinári Považia.

Potom prišli mesiace, keď bolo potrebné alej pravidelne kosiť. Mladé stromčeky potrebujú dostatok svetla a priestoru, no bez údržby by ich rýchlo pohltila tráva, burina a náletové dreviny.

Dobrovoľníci sa preto pustili do práce. Kým predtým často používali ručné kosy a vlastné náradie, tento rok im prácu výrazne uľahčilo nové vybavenie. Vďaka podpore Nadácie Volkswagen Slovakia pribudli do výbavy dva profesionálne krovinorezy, arboristické pílky a nožnice.

Pomoc však nebola iba o náradí. Najväčšou skúškou sa stalo počasie.

Zdroj: OZ Ovocinári Považia

Na jeden strom desiatky litrov vody

Rok 2026 priniesol mimoriadne suché obdobie. Mladé stromy, ktoré ešte nemajú dostatočne vybudovaný koreňový systém, potrebovali pravidelnú zálievku.

Jeden strom pritom potrebuje minimálne 50 litrov vody. Pri celej aleji to znamená viac ako 6 000 litrov vody pri jedinom polievaní.

Dobrovoľníci preto sad nezavrhli ani v horúčavách. Sadli do traktora a vodu privážali k stromom. Pomôcť mohli aj vďaka tomu, že vodu si mohli načerpať v areáli Poľnohospodárskeho družstva Predmier.

Aj takáto pomoc bola v období sucha pre alej mimoriadne dôležitá.

Zdroj: OZ Ovocinári Považia

Potom prišla búrka

Keď už sa zdalo, že najťažšie obdobie má alej za sebou, prišla ďalšia rana.

Silná letná búrka vyvrátila starú mohutnú hrušku, ktorá bola výraznou dominantou aleje a obľúbeným miestom návštevníkov. Okrem nej padli aj dve pôvodné slivky. Vyvrátený strom navyše zablokoval prístupovú cestu.

Vtedy sa ukázalo, že alej nie je iba projektom jednej skupiny nadšencov.

Na pomoc okamžite prišli členovia Dobrovoľného hasičského zboru Predmier. Strom rozrezali a uvoľnili komunikáciu. Zvyšky polámaných drevín potom odstraňovali samotní dobrovoľníci.

Bola to ďalšia z množstva chvíľ, keď sa o alej bolo treba postarať vlastnými rukami.

Práca, ktorú možno nevidieť, ale je za ňou každý strom

Ani po búrke sa práca neskončila. V auguste a septembri sa dobrovoľníci vracali do aleje, kosili najviac zarastené miesta, odstraňovali výmladky, čistili ochranné klietky okolo stromov a pripravovali sad na zimu.

Na prvý pohľad možno návštevník vidí iba zelenú alej, altánok, studničku a príjemné miesto na oddych. Za týmto obrazom je však množstvo práce ľudí, ktorí sa o priestor starajú vo svojom voľnom čase.

Dúbravková alej tak počas svojho tretieho roka ukázala, že rast stromov nie je vždy samozrejmosťou. Niekedy potrebujú vodu, inokedy pílu, krovinorez alebo jednoducho človeka, ktorý príde a pomôže.

A práve ľudia sú zatiaľ jej najväčšou oporou.

Ovocinári Považia preto ďakujú všetkým dobrovoľníkom, ktorí počas roka priložili ruku k dielu, členom DHZ Predmier za pomoc po búrke, Poľnohospodárskemu družstvu Predmier za možnosť čerpania vody, vedeniu obce, partnerom a Nadácii Volkswagen Slovakia za podporu.

Dúbravková alej tak napriek suchu, búrke aj polámaným stromom pokračuje ďalej. A s každým ďalším rokom rastie nielen sad, ale aj miesto, ktoré spája ľudí v Predmieri.

Zdroj: OZ Ovocinári Považia