Oldřich Trávniček zriadil prvú verejnú knižnicu v meste

Oldřicha Trávnička opísali historici Moravčík a Štanský ako muža, ktorý patril medzi najvýznamnejšie postavy Žiliny a zaslúžil sa o rozvoj kultúry mesta predovšetkým ako nakladateľ a kníhkupec. „Spolu s manželkou Máriou, rodenou Matúškovou, prišli do Žiliny v roku 1919 s cieľom vybudovať si tu obchod s papierom a kancelárskymi potrebami, ale od roku 1921 si založil vlastné nakladateľstvo a ako prvý medzi slovenskými nakladateľmi začal sústavne vydávať knihy a divadelné hry pre mládež,“ uviedli pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žiliny historici Moravčík a Štanský a ďalej o histórii Trávničkovho obchodného domu pokračovali: „Dovtedy nebol v Žiline, ale prakticky ani na Slovensku, takýto podnik a Trávniček v podstate svojimi knihami naplnil túžbu a hlad po slovenských knihách. Sústredil v Žiline skoro všetku dostupnú literatúru, či už z Matice slovenskej, Tranoscia, Spolku sv. Vojtecha a iných, ale aj z českých nakladateľstiev. Zriadil v Žiline požičovňu kníh a v skutočnosti to bola vôbec prvá verejná knižnica v meste. Mesto zriadilo verejnú knižnicu až v roku 1924,“ upresnili historici.

Foto: súkromný archív Juraj Nedorost

Trávniček spolupracoval s viacerými českými vydavateľstvami, obchodníkmi s papierom a kancelárskymi potrebami a zabezpečoval aj preklady z pôvodnej českej literatúry do slovenčiny. „V Žiline sa spriatelil s rodinou MUDr. Ivana Hálka, ktorý mu preložil do slovenčiny i bábkovú hru K. Drimla – Bacilinek. Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia bol nedostatok slovenských školských učebníc. Preto sa v roku 1922 rozhodol založiť Učiteľské nakladateľstvo O. Trávniček. Toto vydávalo nielen učebnice, ale aj odborné a metodické príručky. Vo svojom nakladateľstve sústredil množstvo autorov i prekladateľov, ktorí pracovali pre jeho nakladateľstvo. Väčšinu kníh musel dať tlačiť v Čechách, pretože na Slovensku okrem Martina chýbali tlačiarne schopné vydávať slovenskú literatúru,“ napísal Moravčík a Štanský.

Foto: súkromný archív Petra Štanského / na fotografii Oldřich Trávniček spolu s manželkou Máriou

Podľa historikov Oldřich Trávniček spolupracoval s viacerými slovenskými výtvarníkmi, ale aj s Jánom Hálom, ktorému vydal dve knihy. V roku 1922 vydal už 16 kníh, medzi nimi učebnicu Prvouka pre slovenské školy, Názornú čítanku a učebnicu slovenského jazyka pre maďarské školy. „Založil sériu Výbery z diel našich kultúrnych a národných dejateľov, kde ako prvá vyšla kniha Kukučín deťom a kniha bytčianskej rodáčky Sidónie Sakalovej Moja radosť. Založil i Divadelnú knižnicu pre mládež Rozkvet, kde vyšlo sedem hier pre mládež a štyri hry pre ochotníkov. Vydával tiež náboženskú literatúru, aj sériu rozprávok, kde vyšli dva výbery z rozprávok Boženy Nemcovej, ale aj Tichonovove Ruské pohádky o zvieratkách. Trávniček v podstate založil i slovenské bábkové divadlo, pre ktoré založil knižnicu hier pod názvom Kvapky. Pre bábkové divadlá obstaral aj scénickú výbavu – bábky, javiská a iné rekvizity. Pokračoval v tomto smere i založením edície Gašparkovo divadlo,“ spresnili odborníci Moravčík a Štanský.

Foto: súkromný archív Petra Štanského

Vydavateľstvo Trávniček malo mimoriadne široký záber svojej činnosti. Vydávalo nielen celovečerné hry pre ochotnícke divadlá, ale Trávniček založil napríklad aj knižnicu Ochotnícka scéna. „Od S. Sakalovej vyšlo v jeho vydavateľstve množstvo leporel, ďalej obrázkové knižky, matičné Dobré slovo, dobrodružné romány, romány pre dievčatá, praktické príručky pre slovenských študentov. V roku 1931 vydal ešte aj deväť učebníc pre pedagógov, potom sa nakladateľstvo zameralo iba na vydávanie literatúry pre mládež. Svoje knihy vedel i dobre spropagovať. Vydával informačný Zpravodaj, ktorý oboznamoval verejnosť s činnosťou vydavateľstva,“ uviedli pre žilinskú turistickú informačnú kanceláriu Moravčík spolu so Štanským a ďalej doplnili, že vydával aj preloženú zahraničnú literatúru, ako bol Robinson Crusoe, Guliverove cesty a iné.

Foto: súkromný archív Petra Štanského

V období rokov 1941 až 1945 Oldřich Trávniček vydával najmä rozprávkové knižky, divadelné hry, ale aj dobrodružné romány, ako bol Verneho Pätnásťročný kapitán. Podľa slov historikov, spolupracoval s výtvarníkom Vincentom Hložníkom, ktorý od roku 1944 ilustroval najviac kníh vydaných v jeho vydavateľstve. Spolupracoval aj s odbojovým hnutím na Slovensku, preto bol v októbri 1944 zaistený a väznený v Ilave. „Po vojne vydával ďalšie romány i detské publikácie, medzi nimi Andersenove rozprávky s krásnymi Hložníkovými ilustráciami. Mal podlomené zdravie a zomrel 7. decembra 1945 v Žiline, kde je aj pochovaný. Po jeho smrti pokračovala manželka s dvoma synmi vo vydavateľskej činnosti až do znárodnenia v roku 1949,“ uviedli historici.

Foto: súkromný archív Petra Štanského

Pozemok, na ktorom Trávniček dal postaviť dvojposchodový dom, patril v minulosti susedom, rodine majiteľa kina Rufinusa Stejskala, predtým tam bol starší dom postavený pred rokom 1850. „Trávniček pozemok kúpil až v roku 1930 za 40 000 korún a postavil na ňom v roku 1931 dvojposchodový dom projektovaný M. M. Scheerom, významným funkcionalistickým architektom, pôsobiacim v Žiline. Nárožný dom jasne hranolového objemu má prednú časť parteru odľahčenú stĺpmi. Tu boli za veľkými sklenenými výkladmi najmä predajne. Aj pre súčasnosť je veľmi poučné, že Trávniček na základe požiadavky mesta ustúpil svojou stavbou dozadu parcely tak, aby sa zachovala stavebná čiara ulice, podobne i s nárožím. Vo dvore domu boli dielne a sklady nakladateľstva, v ktorých pracovalo okolo 15 zamestnancov. Rodina Trávničkových pred výstavbou tohto domu bývala na Komenského ulici 16,“ informovali o histórii domu Moravčík so Štanským a doplnili, že Trávniček mal ešte jeden dom pri dnešnom hoteli Grand, ktorý získal v roku 1938 za 50 000 korún.

Foto: súkromný archív Petra Štanského

„Ešte predtým však tu mal svoju predajňu, budovu mal v nájme. Žilinčania ho poznajú ako Trávničkovo papiernictvo a obchod s kancelárskymi potrebami, ktorý pokračoval v Trávničkovej činnosti až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. V súčasnosti je dom asanovaný a na jeho mieste stojí reštaurácia VIX,“ uzavreli pre žilinskú turistickú informačnú kanceláriu historici Moravčík a Štanský.

Foto: súkromný archív Petra Štanského

Budovu v dnešnej dobe spravuje Štátny komorný orchester Žilina

Budovu Trávničkovho bytového a obchodného domu má v správe Štátny komorný orchester Žilina. Redakcia SP 21 oslovila vedúceho hospodárskeho úseku ŠKO, Ľubomíra Klimeka, ktorý nám na otázku, či ŠKO plánuje na budove v tomto roku realizovať nejaké rekonštrukcie, odpovedal: „V tomto roku nič rozsiahle neplánujeme, ale keďže sme minulý rok vymenili okná, chceli by sme omaľovať fasádu a trošku budovu skultúrniť,“ upresnil Klimek a doplnil: „O rozsiahlej rekonštrukcii pred naším vlastníctvom neviem, skôr si myslím, že nebola. My sme v roku 2020 zrealizovali komplexnú rekonštrukciu jedného z bytov, ktorý nám slúži ako dirigentský apartmán. Čiže zahraniční, ale aj tuzemskí dirigenti, ktorí u nás hosťujú, bývajú v tomto apartmáne. Predtým sme ich ubytovali v hoteloch, čím teraz ušetríme značné finančné prostriedky. Minulý rok sme vymenili okná na celej budove.“

Foto: Facebook / Fotomosty Žilina

Redakcia sa vedúceho hospodárskeho úseku Štátneho komorného orchestra v Žiline opýtala aj na plány s budovou do budúcna: „V podstate účel zostane podobný ako doteraz, čiže ubytovanie hosťujúcich dirigentov, ale aj hosťujúcich členov orchestra, nakoľko je tam viac bytov. Jeden z bytov by sme chceli v budúcnosti prispôsobiť skúšobni, nakoľko sú to veľké priestory s vysokými stropmi a stáva sa, že v našich priestoroch raz začas je viac akcií a orchester potom musí skúšať na ZUŠ. Čiže to by nám veľmi pomohlo,“ uviedol Klimek a ďalej pokračoval: „Taktiež plánujeme výstavbu toaliet a prepojenie Trávničkovho domu s Domom umenia Fatra. Tým by sa odstránil problém toaliet, pričom publikum musí použiť toalety prevažne v podzemí, čo je po schodoch, hlavne pre starších ľudí, veľmi náročné. Taktiež by sme do tohoto priestoru chceli zakomponovať aj pokladňu. Kaviareň Café Republika by sme chceli zachovať, nakoľko sa jedná o dobrú kaviareň, ktorá je v blízkosti koncertnej sály vítaná,“ uviedol pre redakciu SP 21 Ľubomír Klimek.

Už ste navštívili kaviareň s tematikou 1. Česko-slovenskej republiky?

V budove Trávničkovho domu sa aktuálne nachádza aj obľúbená kaviareň Café Republika. S jej spolumajiteľom, Jánom Bukovčákom sa naša redakcia porozprávala o prvotných interiérových úpravách, ktoré kaviareň v roku 2017 podstúpila. „V Žiline sme hľadali priestory pre náš podnik. Keď som sa prechádzal po uliciach mesta, cez výklad som videl dovnútra a na výklade bol aj inzerát, že hľadajú nájomníkov do týchto priestorov, ale s požiadavkou, aby tu bola kaviareň vyššieho štandardu, takže tu nemohol byť hocijaký podnik,“ opísal našej redakcii spolumajiteľ žilinskej kaviarne Café Republika, Ján Bukovčák.

Foto: Café Republika

Podľa jeho slov im práve takýto typ podniku konceptuálne vyhovoval, preto sa o priestory bývalého Trávničkovho domu začali zaujímať. „Pýtali sme sa komu budova patrí, zistili sme, že patrí pod Štátny komorný orchester Žilina a budova nesie názov Trávničkov dom, ktorý je vybudovaný vo funkcionalistickom štýle. Tematika našej kaviarne sa nesie v duchu 1. Česko-slovenskej republiky, na ktorú odkazujú rôzne prvky v našej kaviarni, ako napríklad luster v tvare Štefánikovho dvojplošníku. Ďalej je tu výnimočná, ručne vyrobená drevená nástenná mozaika, na ktorej sú vystupňované pohoria a farebne oddelené tri celky, ktoré znázorňujú Slovensko, Česko a Podkarpatskú Rus. Vysvietené miesta na mozaike symbolizujú mestá, odkiaľ pochádzali osobnosti z prvej republiky,“ spresnil detailné odkazy na tematiku kaviarne Bukovčák.

Foto: Café Republika / na fotografii vpravo spolumajiteľ kaviarne, Ján Bukovčák

Drevo na orechové stoly si majitelia zháňali sami a následne im ich kamaráti stolári vyrobili. „Na takmer všetkých stoloch sú ručne vypajkované odkazy na spomínané osobnosti. Nájsť tu môžete odkazy na osobnosti ako bol Banič, Baťa, Murgaš, Stodola, Štefánik, Smrek a ďalších. Konceptuálne nám interiér vypracoval architekt Marek Pavlech. My sme mali tiež nejaké nápady a dávali sme ich spoločne dokopy. Majitelia sme tu dvaja, spolu s Lukášom Sládkovičom, ktorý je ešte aj spolumajiteľ trenčianskej kaviarne s názvom Café Sládkovič,“ dodal Bukovčák.

Foto: Café Republika

V rámci dobrej spolupráce so Štátnym komorným orchestrom Žilina sa v kaviarni nachádza aj klavírne krídlo Petrof, ktoré má už vyše sto rokov. V kaviarni Café Republika sa usporadúvajú aj koncerty, majitelia sa snažia dať priestor aj novým, začínajúcim umelcom. „Robievame tu rôzne prednášky, workshopy, besiedky, výstavy a v tom chceme aj naďalej pokračovať, keďže za dva roky korony sa toho veľmi veľa zameškalo,“ doplnil spolumajiteľ žilinskej kaviarne.

Foto: Facebook / Žilina Gallery

„Čo sa týka nábytku, je tu veľa prvkov ako sú napríklad Halabala kreslá, pavúk pri klavíri, vešiaky a ďalšie kusy nábytku od spomínaného českého nábytkového dizajnéra, ktoré sme kupovali po celom Česku a Slovensku v pôvodnom stave. Stoly sú teda naše, stojanové nohy sme kupovali, parkety, ktoré sa nachádzajú na vrchnom poschodí kaviarne sú zo starej bratislavskej bytovky, doviezli sme si ich a poskladali sami. Na stenách sú vyobrazené podobizne významných umelcov a inovátorov spolu s ich vynálezmi, dielami a myšlienkami. Sú maľované ručne a okolité nápisy sú nalepené. Všetko, čo vidíte, je zrekonštruované, začali sme výmenou elektrických a vodných rozvodov, ďalej kanalizácia a nové toalety a omietky. Vybudoval sa celý bar, sedenie vo výklade a opravilo sa schodisko. Minulý rok sa dorábala aj klimatizácia. Tento rok nás čaká výmena okien za dizajnovo presne také isté, ako sú, ale s hrubším sklom, na čo sa aj tešíme, pretože dúfame, že sa budú menej rosiť,“ opísal aj nadchádzajúce inovácie, ktoré interiér bývalého Trávničkovho domu ešte len čakajú.

Foto: Café Republika

Budova Trávničkovho domu je situovaná v historickej časti mesta, ktorú obdivujú hlavne turisti, takže sa aj okolo kaviarne hlavne v letných mesiacoch premelie veľké množstvo návštevníkov. Spolumajiteľ Bukovčák nám však v rozhovore prezradil, že ich kaviareň navštevujú nielen turisti. „Máme vybudovanú aj stálu klientelu, niektorí chodia každé ráno, niektorí každý večer. Keď vidíme niektorých ako vojdú do dverí, tak ani nečakáme a hneď robíme kávu alebo nalievame dobré vínko. Vieme, čo naši stáli zákazníci pijú a dostanú presne to, čo chcú. Našu kaviareň navštevujú študenti, ktorí sa sem prídu učiť, chodia sem pracovať freelanceri, chodia sem aj páry, ktoré prídu na rande, taktiež sa tu sem-tam zastavia aj rodinky s deťmi, ktoré si prídu ku nám zahrať nejaké spoločenské hry. Okrem nich tu máme k dispozícii aj knihy, ktoré si zákazníci môžu zapožičať,“ uviedol spolumajiteľ Café Republika a na záver dodal nadchádzajúci program, ktorý v žilinskej kaviarni pripravujú: „Ak sa podarí, po Veľkej noci by sme radi začali s klavírnymi koncertmi, chceli by sme ich realizovať tak dvakrát do mesiaca. Teraz nás oslovil jeden spevák, že by tu rád natáčal videoklip. Chceli by sme aspoň párkrát do roka urobiť aj nejakú väčšiu akciu, nejakého muzikanta na vstupenky. Do budúcna plánujeme realizovať aj nejaké výstavy obrazov, chceli by sme dať priestor umelcom, aby sa zviditeľnili. V apríli alebo v máji plánujeme odbornú prednášku nášho pražiara Petra Szaboa, ktorý bol mesiac v Hondurase a bude nám rozprávať o farme, ktorú navštívil, odkiaľ berie kávu a podobne. V lete sa opäť staneme hostiteľmi na žilinskom Winefeste. Okrem toho sa v septembri spolu pražiarom Peťom ukážeme na žilinskom festivale kávy.“

Foto: Facebook / pavlech architekti