Z pozorovania je jasné, že dnes sa na území Kysúc pohybujú viaceré veľké šelmy. „Počas februárového monitoringu bolo v mapovanom území zistených celkovo 11 čerstvých stopových dráh rysa ostrovida. V západnej časti územnej pôsobnosti S-CHKO Kysuce to bolo 5 stopových dráh a 6 stopových dráh vo východnej časti územia. V dvoch prípadoch boli zaznamenané dvojice čerstvých stôp rysov, kde pravdepodobne išlo o reprodukčné páry,“ uvádza Správa z medzinárodného monitoringu veľkých šeliem, výsledky z územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce.

Výsledok pozorovania stôp v teréne podvrdili aj zábery z fotopascí. Vlani sa na území Kysúc pohybovalo 7 rysov. „V Kysuckých Beskydoch sa v súčasnosti nachádza aj satelitne telemetrovaná rysica „Lea“, ktorá pochádza z územnej pôsobnosti NP Malá Fatra. Lea bola zaznamenaná počas prebiehajúcej ruje v prítomnosti 2 samcov,“ uvádza sa v správe.

V súčasnosti rysov ubúda a na svedomí to má práve človek. „Z významných udalostí, ktoré priamo negatívne ovplyvňujú početnosť rysej populácie a jej reprodukčný potenciál v našom území, je prípad pytliactva rysa ostrovida „Vendu“. Satelitne telemetrovaný samec a jeho smrť je v súčasnosti predmetom vyšetrovania polície SR,“ uvádzajú ochranári.

Vlk dravý je od roku 2021 celoročne chráneným druhom. Jeho monitoring patrí k najnáročnejším. „Druh je známy svojou mobilitou a rýchlymi presunmi na veľké vzdialenosti. Pri sledovaní jeho populácie sa sústreďujeme na celoročný monitoring, vrátane obdobia výchovy mláďat,“ uvádzajú ochranári. V týchto dňoch sa v kysuckých lesoch pohybuje 32 vlkov. „V západnej časti Javorníkov bola stopovaná vlčia rodina, ktorá sa v čase realizácie monitoringu pohybovala oddelene, v počte zaznamenaných stopových dráh 3+2+3+1. Niekoľko dní po monitoringu bola kompletná svorka o počte 9 členov opäť zaznamenaná a to priamo stopovaním v teréne, záznamom na fotopasci a dokonca aj priamym pozorovaním v teréne,“ informujú ochranári.

Práve hraničný hrebeň medzi Slovenskom, Poľskom a Českou republikou tvorí v distribúcii jedincov veľkých šeliem významné územie, ktoré je súčasťou biokoridoru nadregionálneho významu. „V sledovanej populácii boli počas monitoringu odpozorované 3 zranené, krívajúce jedince vlka. Vlk dravý žije život predátora s čím práve môžu súvisieť jeho zranenia. Treba však rátať aj s ľudským faktorom, ktorý má určite významný podiel na vzniku podobných zranení a nielen u vlka: pytliactvo a kolízie na dopravných komunikáciách,“ uvádzajú ochranári v správe z monitoringu. Medveďa hnedého síce ešte v polovici februára nenašli, pre prebiehajúcu hibernáciu, no koncom mesiaca už zaznamenali pohyb niekoľkých jedincov. Počas monitoringu neboli v mapovanom území zaznamenané ani čerstvé pobytové znaky mačky divej.

Na zaujímavom stopovaní sa okrem profesionálov zúčastnili aj dlhoroční spolupracovníci z Hnutí DUHA z Českej republiky, o. z. Karpatská divočina, členovia dobrovoľnej stráže prírody aj milovníci a znalci prírody. Nachodili 923 km a zmapovali terén o ploche takmer 121 tisíc hektárov. „Sústredili sme sa na vyhľadávanie pobytových znakov cieľových živočíchov v teréne ako napr. stopy, značkovanie jedincov, trus, moč, srsť, korisť. Okrem uvedených druhov sa tento rok počas monitoringu odpozoroval individuálny výskyt hlucháňa hôrneho (stopy), orla skalného, sokola sťahovavého, kuvička vrabčieho a ďubníka trojprstého,“ uvádza Chránená krajinná oblasť (CHKO) Kysuce.

Logistika monitoringu je náročný proces. Jeho výsledky však dokáže výrazne ovplyvniť napríklad počasie. „Minimálne týždeň pred samotným monitoringom bolo zamračené a prevládalo pomerne teplé počasie. Prehánky prevažne v podobe dažďa a iba vo vyšších horských polohách snehové, nás do poslednej chvíle držali v napätí. Prognóza počasia pár dní pred víkendom, kedy mal prebehnúť monitoring, celkom nečakane predpovedala slnečné počasie s ochladením.

Noc pred monitoringom napadol takmer celoplošne obnovec, asi 1-3 cm vrstva čerstvého snehu. Tá, ako sa ukázalo, zakryla síce staršie stopy, ale na druhej strane zabezpečila podmienky na stopovanie len tých najčerstvejších stôp šeliem. Terén bol vzhľadom k celkovej snehovej pokrývke miestami veľmi ťažko priechodný, najmä v severovýchodnej časti CHKO Kysuce,“ uvádza Správa z medzinárodného monitoringu veľkých šeliem, výsledky z územnej pôsobnosti Správy CHKO Kysuce.