Drotárstvo patrí spolu s históriou dopravy k profilovým odborom múzea, ktoré od svojho vzniku, v roku 1942, zhromaždilo takmer 7 700 drotárskych artefaktov, čím vytvorilo najväčšiu zbierku tohto druhu na svete, prezentovanú v komplexnej stálej expozícii. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Považského múzea, Magdaléna Lacková.

V tej dobe ešte v žilinskom mestskom múzeu, sídliacom v priestoroch Radnice na Mariánskom námestí, bola okrem vlastivednej expozície aj rozsiahla výstava zameraná na históriu drotárstva. Vďaka nej sa múzeum preslávilo ako drotárske múzeum. Napriek nádejnému začiatku však jeho existencia nebola dlhá. Dôvodom bolo nedostatočné financovanie a mesto muselo činnosť múzea ukončiť a obidve expozície zrušiť.

„Múzeum opäť začalo pracovať v roku 1953, avšak problematike drotárstva sa venovalo už len okrajovo. Z ideologických dôvodov sa téma vo všeobecnosti prezentovala jednostranne a takmer výlučne v negatívnych historických konotáciách odkazujúcich na vykorisťovanie a s tým súvisiacu biedu a utrpenie slovenského ľudu. To ovplyvnilo i spoločenské vnímanie drotárstva ako nedôstojného, ba až potupného dejinného javu. Keď po prevrate v roku 1948 zanikla aj samotná živnosť, drotárstvo postupne mizlo z verejného života i povedomia a so starými majstrami sa vytratila tiež znalosť ručnej remeselnej práce s drôtom,“ vysvetlila vedúca oddelenia drotárstva, historička Mgr. Katarína Hallonová.

Zdroj: pmza.sk

Rok 1989 bol podľa slov Lackovej pre Považské múzeum kľúčový, pretože sa vrátilo k svojmu pôvodnému poslaniu a zameralo sa na drotárstvo, jedinečný domácí kultúrno-historický fenomén. Po obnovení celoslovenskej špecializácie v tomto odbore zriadilo samostatné oddelenie drotárstva, ktoré sa stalo uznávaným dokumentačným centrom, sústreďujúcim sa na výskum, propagáciu a popularizáciu remesla.

Hallonová prízvukovala, že cieľom Považského múzea bolo revitalizovať drotárske zručnosti a postupne prispieť k uznaniu drotárstva ako vzácneho historického dedičstva.

„Hlbšie poznanie problematiky a jej atraktívnejšia prezentácia viedli k postupnému celospoločenskému prijatiu drotárstva ako vzácneho historického dedičstva a národného kultúrneho identifikačného znaku. Úspešné pôsobenie centra bolo v roku 2017 ocenené zápisom do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ dodala Hallonová.

Zdroj: pmza.sk

Za tridsaťpäť rokov oddelenie drotárstva, Považské múzeum zrealizovalo množstvo projektov zameraných na výskum, výstavy, vzdelávacie podujatia a publikačnú činnosť, a v roku 2025 plánuje pokračovať v rozsiahlom programe.

Návštevníci sa môžu tešiť na prednášky, tvorivé dielne, veľké výstavy a podujatia. „Od marca bude v Drotárskom pavilóne inštalovaná originálna výstava prezentujúca postavu drotára v divadle. V máji sa zrealizuje v Sobášnom paláci v Bytči reprezentatívna celoslovenská výstava so zahraničnou účasťou Premeny drôtu, ktorá mapuje stav a vývojové trendy moderného umelecko-remeselného i výtvarného spracovania drôtu na neprofesionálnej aj profesionálnej úrovni. Od augusta bude v Budatínskom hrade prístupná výstava predstavujúca výber celoživotnej tvorby šperkárky využívajúcej drotárske techniky – Marty Filovej,“ informovala Lacková.

Hovorkyňa dodala, že v septembri sa na hrade uskutoční 31. ročník podujatia Stretnutie drotárskych majstrov. Toto podujatie výrazne prispelo k popularizácii tradičnej práce s drôtom, najmä ako obľúbenej voľnočasovej aktivity. Zároveň pomohlo odhaliť a podporiť talentovaných remeselníkov a výtvarníkov, ktorí sa venujú tejto jedinečnej technike.

Zdroj: pmza.sk

V Považskom múzeu má drotárstvo nezastupiteľné miesto. „Je neoddeliteľnou súčasťou nášho múzea. Vďaka nemu sme jedineční, rozpoznateľní a svetoví. Múzeum nielen dokumentuje tento významný prvok nášho kultúrneho dedičstva, ale ho aj podporuje a udržiava. Drôt je v podstate symbol. Spája, opravuje, vinie sa do rôznych tvarov a v konečnom dôsledku vytvára niečo užitočné a krásne,“ uzatvoril riaditeľ Považského múzea, Mgr. Michal Jurecký.