Akademický maliar, spisovateľ a reštaurátor Stano Lajda sa v rozhovore pre našu redakciu podelil o svoj fascinujúci výskum a teórie týkajúce sa Leonardovej Poslednej večere, ktoré sa odrážajú v jeho najnovšej knihe Odhalené tajomstvo Leonardovej Poslednej večere. Po štyroch rokoch výskumu, ktorý nadväzuje na jeho predchádzajúcu monografiu, Lajda odkrýva nové, nepublikované teórie o tomto svetoznámom diele, ktoré sa týkajú nielen umeleckých, ale aj filozofických a náboženských aspektov.
Okrem odhalení o detailoch samotného obrazu, ktorý podrobil náročnej rekonštrukcii, sa Lajda zameral aj na mýty a dezinformácie, ktoré obklopujú osobnosť Leonarda da Vinci a jeho tvorbu. V rozhovore sa venoval aj výzvam, ktorým čelil pri realizácii knihy, a odpovedal na otázky týkajúce sa symboliky renesančného umenia, „bludov“ a nepresností, ktoré sa v súčasnosti šíria internetom.
Ilustračné foto. Zdroj: Koláž Žilina SP21/vydavatelstvo.kubikum.com
Ako dlho Vám trvalo napísať knihu „Odhalené tajomstvo Leonardovej Poslednej večere“ a čo bolo na celom procese najnáročnejšie?
„Kniha vznikala pozvoľne asi štyri roky. Predchádzala jej 500-stranová kniha Posledná večera Leonarda z Vinci, ktorú som písal asi osem rokov a vyšla v roku 2019, na päťsté výročie Leonardovho úmrtia. V nej som opísal nielen tvorbu a celý Leonardov život, od počatia až k jeho skonu, ale i strastiplný osud Poslednej večere, jej podrobný umelecko-technický rozbor, možnosti rekonštrukcie, popis mnohých kópií tohto svetoznámeho diela a reagoval som aj na viaceré konšpirácie a fejky, ktoré najmä v poslednej dobe zamorili svet. Bola to prvá monografia o Leonardovi od slovenského autora a v roku 2021 získala Hlavnú medzinárodnú cenu Egona Erwina Kischa za faktografickú literatúru. Je logické, že takéto vysoké ocenenie za prvotinu ma inšpirovalo k ďalšej tvorbe. A tak sa stal zo mňa popri maliarovi, ilustrátorovi, pedagógovi a reštaurátorovi aj spisovateľ.
Pred piatimi rokmi som dokončil zmenšenú rekonštrukciu dnes z veľkej časti už zničeného originálu Poslednej večere, na ktorej som pracoval pre jej náročnosť dlhých desať rokov. Snažil som sa pritom pochopiť dielo nielen z umeleckej, ale aj z filozoficko-religióznej stránky. Za tak dlhú dobu napadne človeka množstvo myšlienok. Dve z nich sa postupne zmenili na úplne nové, nikdy nepublikované teórie, ku ktorým som roky zhromažďoval dôkazové materiály a dokonca osobne navštívil v Taliansku miesta, o ktorých píšem v knihe. Pri tej príležitosti vznikol aj dokument RTVS režiséra Matúša Demka Posledná večera - Cesta, Pravda a Život. Musel som si byť sám pred sebou istý, že neprispievam len k ďalším nánosom hoaxov. Nezaoberám sa fenoménom Leonarda a jeho nástennej maľby päťdesiat rokov, aby som rozširoval bludy. Dnes sa môžem vo svojich tvrdeniach oprieť o stovky príkladov, ktoré potvrdzujú moje zistenia a som schopný ich obhájiť aj pred uznávanými znalcami. Takže majú v knihe svetovú premiéru, pretože len týmto spôsobom sa dá chrániť, na rozdiel od technických objavov a patentov, autentickosť. A čo bolo najnáročnejšie? Nájsť správnych ľudí, ktorých moje teórie presvedčili a vytvoriť pracovný tím nadšených a fundovaných odborníkov, ktorí dali môjmu textu výslednú podobu vo forme reprezentatívnej dvojjazyčnej (slov. a ang. text) publikácie s množstvom farebného obrazového materiálu. Moja vďaka patrí najmä grafikom, prekladateľom, autorom fotografií a organizačnému tímu vydavateľstva Kubikum.“
Ilustračné foto. Zdroj: Koláž Žilina SP21/vydavatelstvo.kubikum.com
Čo Vás najviac prekvapilo alebo zaujalo počas Vášho výskumu Leonardovej Poslednej večere?
„Toho je naozaj veľa. Neustále ma prekvapuje. Leonardo i jeho kľúčové dielo. Ale, keď to zjednoduším, tak Leonardov perfekcionizmus. Realizácia rekonštrukcie, pri ktorej som musel čo možno najvierohodnejšie doplniť 60 % jeho navždy stratenej nástennej maľby, si vyžadoval množstvo prepočtov, úvah, prehodnocovania, štúdia prameňov, kópií a podobne. Keď som konečne objavil nejakú chybičku krásy a potešil sa, že aj Leonardo bol len človek, tak pri opakovanom prepočte som zistil, že chyby som sa dopustil ja a nie on. Obraz je monumentálka dlhá takmer 9 metrov, napriek tomu ju vypracoval až miniaturisticky detailne. Každý vlas, vráska, lesk na riade, lístky na stromoch... Rovnako tak ma prekvapilo práve moje odhalenie, že Leonardo nemaľoval len v jeho dobe preferovaný pašiový námet, tak ako všetci ostatní autori, ale v sekundárnej vrstve celý prierez Bibliou. No a rovnako aj to, že krajinu v oknách, v pozadí výjavu, ktorú historici umenia takmer svorne ignorujú, či podceňujú, namaľoval majster z Vinci podľa konkrétneho miesta a podnes existujúcich stavieb, nehovoriac o jej pozoruhodnej, ba až šokujúcej symbolike. K tomuto objavu ma viedla intuícia, ktorú som nepodcenil a po rokoch bezvýsledného bádania ma priviedla k cieľu.“
Ilustračné foto. Zdroj: Koláž Žilina SP21/vydavatelstvo.kubikum.com
Existujú nejaké teórie alebo interpretácie o Leonardovej Poslednej večeri, s ktorými nesúhlasíte? Ak áno, prečo?
„Ako som spomínal, najmä s nástupom éry internetu sa s nimi roztrhlo vrece. Svojím veľkým dielom k tomu prispela aj popularita knihy Dana Browna Šifra majstra Leonarda. Nesprávnych a neoverených údajov sa už dopustil prvý životopisec talianskych renesančných maliarov, sochárov a architektov, sám významný maliar Giorgio Vasari. Jeho „zásluhou“ je Mona Lisa manželkou florenťana Francesca Giocondu a nie portrétom mantovskej markízy Isabelly d´Este. Podobne diskutabilné veci popísal o Leonardovi aj psychoanalytik Sigmund Freud. Silou-mocou sa snažil odhaliť Leonardovu sexuálnu orientáciu aj za cenu, že nerozoznal supa od malej formy jastraba a na tom postavil pravosť svojej teórie.
Známy je aj príklad, že Leonardo namaľoval v priebehu šiestich rokov Krista a Judáša podľa jedného modelu. Leonardo maľoval obraz s prestávkami tri roky a nikto za tak krátku dobu nezmení natoľko svoju fiziognómiu, aby to neodhalilo malé dieťa, nieto anatóm a umelec, akým bol Leonardo da Vinci. Viacerí špekulanti vidia v postavách na obraze symboly zverokruhu, napriek faktu, že Leonardo astrológiu a podobné pavedy neuznával. Navyše obraz bol určený pre jedáleň mníchov, vzdelaných Dominikánov, kde prior kláštora bol bývalý inkvizítor. Kto si myslí, že by takáto „šifra“ nebola ihneď odhalená, s fatálnymi dôsledkami pre autora je, nazvime to naivný.
Často sa píše o dieťati na obraze, neznámej, zvláštnej ruke, ktorá nikomu nepatrí, kalichu, ktorý odstránili „zlí“ reštaurátori a podobne. Nezmysel za nezmyslom! Vrcholom fabulácií je to, že sám Leonardo ochraňoval údajných potomkov Krista? A to ako predčasne zostarnutý, mnohými nezdarmi zronený muž, po mozgovej príhode. Tieto špekulácie hraničia so zdravým rozumom. Zmena Jána Evanjelistu za Máriu Magdalénu, s ktorou prišiel Dan Brown, je len ďalším príspevkom, nad ktorým nielen odborníci, ale dúfam každý súdny človek iba neveriacky krúti hlavou. Mnohé z podobných „senzácií“ sa snažím podrobnejšie vyvrátiť vo svojich dvoch knihách. Kto však má nábeh skôr uveriť do očí bijúcim klamstvám, ako pravde, tomu nepomôže ani tisíc kníh s vecnými argumentmi.“
Ilustračné foto. Zdroj: Koláž Žilina SP21/vydavatelstvo.kubikum.com
Aké sú Vaše odporúčania pre čitateľov, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o symbolike v renesančnom umení?
„Tá bola a je natoľko zaujímavá a preferovaná v renesančnej v maľbe, plastike, architektúre i literatúre, že je až nevyčerpateľným zdrojom. Vymýšľať hocičo nové, čo je odtrhnuté od vtedajšej reality je minimálne scestné. Tým, ktorí sa chcú dozvedieť fakty, ťažko odporúčať množstvo odbornej literatúry ohľadne celej Renesancie. Leonardovu tvorbu vedecky odborne a vyčerpávajúco spracovali v posledných desaťročiach napríklad Carlo Pedretti, Martin Kemp, Waalter Isacson, Charles Nicholl, Ross King, Michael White, Michael J. Gelb, Alessandro Vezzosi, Massimo Polidoro a ďalší.“
Máte nejaké plány na ďalšie knihy alebo projekty, ktorým by ste sa chceli venovať v budúcnosti?
„Čím ďalej, tým viac vo mne rastie túžba spracovať a podrobne sa venovať práve vyvracaniu vedomých i nevedomých nánosov bludov, ktoré za roky obrástli osobnosť i tvorbu Leonarda, ako plevel záhradu ruží. Vyžaduje si to ale okrem iného pokoru, zodpovednosť, serióznosť, dobrú vôľu, vzťah k jednej z najvýznamnejších osobností ľudských dejín a dostatok rôznorodých vedomostí. Nedá sa to robiť za účelom zisku, v snahe po zviditeľnení a tobôž nie po pošpinení dobrého mena niekoho, kto sa už nemôže sám brániť. Nechcem predbiehať, ale nie je vylúčené, že napokon vznikne trilógia mojich kníh venovaných Leonardovej pamiatke.“
Zdroj: Facebook/Stano Lajda - maliar & ilustrátor
Čo dúfate, že čitatelia získajú po prečítaní Vašej knihy?
„Dúfam, že sa dozvedia o Leonardovi a jeho kľúčovom diele niečo viac, než poznali doteraz. Niečo, čo sme mali stáročia pred očami a nevideli to. Verím, že zistia, že obraz môže o sebe hovoriť, ako múdra kniha. Iba sa ho musíme naučiť čítať, vnímať otvoreným a čistým srdcom. Treba však mať určité, aspoň všeobecné vedomosti z histórie, dejín kresťanstva i umenia. Bez toho to asi nepôjde. Potom dostaneme na mnohé otázky, verím aj uspokojivé odpovede. A tie nám zákonite vytvoria ďalšie otázky, na ktoré budú hľadať odpoveď výskumy nastávajúcich generácií.
Predpokladám, že moja kniha osloví každého čitateľa, ktorý sa túži opierať o fakty, ktorý miluje dejiny umenia, ktorý sa chce v svojich poznatkoch posunúť ďalej a ktorý si váži dedičstvo, ktoré nám tu zanechali naši talentovaní a vzdelaní predkovia. Ak toto bude to, čo po prečítaní získa, budem rád, že som autorom knihy „/Odhalené/ tajomstvo Leonardovej Poslednej večere“,“ uviedol pre našu redakciu akademický maliar a autor, Stano Lajda.
Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť