Obec Konská sa nachádza v okrese Žilina a dostala svoje pomenovanie podľa pôvodného zamestnania svojich obyvateľov. Vznikla ako poddanská služobnícka osada, ktorá sa na vodnatej pôde s bohatstvom pasienkov špecializovala na chov koní. História dedinky je popretkávaná zaujímavými príbehmi, ktoré sa spájajú aj s bláznivými nápadmi. Taký dostal aj gazda Ondrejko.

Gazda a vlk

Príbeh pochádza z dôb dávno minulých, kedy Konskú sužoval vysoký výskyt vlkov. V nej prebýval aj gazda Ondrejko, ktorý to nevydržal a po niekoľkých pohárikoch sa s chlapmi v krčme stavil, že chytí toho najsilnejšieho. Tieto tvory im prekážali aj preto, lebo mali zálusk na ovce z košiarov, ktoré potom unášali. „Kde by si na také dačo odvahu zobral!" smiali sa gazdovi Ondrejkovi chlapi.

Ilustračné foto. Zdroj: obeckonska.info

Slovo dalo slovo, chlapi si symbolicky tľapli. Ondrejko ešte stávku umocnil tým, že ak to nezvládne, odovzdá im svoje gazdovstvo a aj ženu. Ak vlka prinesie, tak ho budú chlapi až do smrti pozývať na pálenku.

„Čože by som sa vlka bál!" zakričal Ondrejko a po niekoľkých hodinách prišiel domov k svojej žene. Tá nebola práve nadšená, že bol opäť opitý a nič mu nedarovala. Obliala ho studenou vodou a vynadala mu. „Kdeže by si ty vlka chytil, keď si len na piaď chlap!" vysmiala ho jeho polovička.

Ondrejko preto chytro vymyslel plán, ako by si celý odchyt vlka vylepšil a zaangažoval doňho aj ženu. „Oder mi z kože najtučnejšieho barana, ktorý ma takú hustú srsť, že ju žiadnym hrebeňom nevyčešeš," prikázal žene gazda. Keď bol baran odratý, prehodil si Ondrejko cez chrbát kožuch a vybral sa do hory. Zakrátko v kroví cítil, ako sa k nemu prikráda očakávaná zver. Nezaváhal a zabékal tak silno, ako len vystrašený baran vie. Vlk skočil a zahryzol sa do baranieho kožucha a nastal boj. Vlčie zuby a pazúry však cez hrubú kožu neprenikli, čo Ondrejko využil a ozlomkrky utekal do dediny.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Gazda preto schytil predné laby vlka a zamieril si to rovno do krčmy. Utekal veľmi rýchlo, aby ho zviera nepremohlo. V krčme pri chlapoch hodil zviera rovno na stôl. Tí schytili bakule a začali ťať zviera hlava-nehlava. Vystrašený vlk pustil baraniu kožu a ušiel nazad do hory. Ondrejko napokon takto vyhral stávku. Od tých čias sa mu chlapi v krčme viac nevysmievajú, ale zadarmo ho hostia pálenkou.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653