Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.

Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa 30. októbra 1918 stretlo v Turčianskom sv. Martine v budove Tatrabanky. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorý vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu, do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene Slovenskej národnej rady napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a Slovenská národná rada sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.

Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.

Ilustračné foto. Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Účastníci martinského zhromaždenia však, paradoxne, nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra 1918. O vzniku Československej republiky informoval výkonný výbor Slovenskej národnej rady vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.

Na základe týchto aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.