Prvé dni natáčania pod taktovkou režiséra Mareka Nemca už majú filmári za sebou. „Dnes naši mladí matičiari natáčali v Liptovskom Mikuláši prvý historický dokument o Jankovi Kráľovi na autentických miestach. Máte sa načo tešiť,“ uviedla Matica slovenská v Liptovskom Mikuláši na svojom Facebookovom profile. V dokumente si zahrajú aj obyvatelia regiónov.

Život Janka Kráľa bol s regiónmi, v ktorých natáčajú, úzko spätý. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, v Martine strávil nejaký čas, napokon zomrel v Zlatých Moravciach na brušný týfus.

Jeho veľkosť a význam ale ďaleko prekračuje hranice Slovenska. „V roku 1972, kedy uplynulo 150 rokov od jeho narodenia, toto výročie zapísalo UNESCO medzi svetové výročia. Janko Kráľ sa týmto zaradil medzi svetových romantických básnikov, ako boli Gordon Byron, či Alexander Sergejevič Puškin,“ hovorí Katarína Verešová, lektorka a múzejná pedagogička Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

Janko Kráľ bol najradikálnejším štúrovským básnikom, vo svojej poézii ako prvý použil štúrovskú spisovnú slovenčinu. Dodnes ale nie je úplne jasné, ako presne vyzeral, nezachoval sa žiadny jeho portrét, či fotografia. „Sú iba rôzne fiktívne portréty,“ vysvetľuje Verešová. Nie je známe ani miesto odpočinku jeho pozostatkov.

„V Zlatých Moravciach, kde zomrel je dodnes iba náhrobný kameň, ktorý tam bol umiestnený až následne, na mieste, kde si ľudia mysleli, že pravdepodobne sa ten hrob nachádzal. Takže stratil sa jeho hrob.“ Historici toho veľa nezvedia ani o jeho žijúcich potomkoch a z tvorby sa zachovalo tiež málo.

„Veľká časť jeho tvorby je už stratená, on bol nedôsledný básnik. Básne si vôbec neuchovával v písanej podobe, spoliehal sa na vlastnú pamäť. Jeho básne boli roztratené po rôznych časopisoch a periodikách, kam ich poposielal, a tak sa stalo, že približne jedna tretina jeho tvorby sa iba zachovala,“ uzatvára Katarína Verešová.