Veľké Rovné leží na severozápadnom Slovensku uprostred pohoria Javorníky v kotline rieky Rovnianky. V minulosti sa táto obec preslávila drotárstvom. To dosiahlo vrchol na prelome 19. a 20. storočia. Putovné remeslo neraz zaviedlo drotárov do ďalekého sveta, odkiaľ sa radi vracali domov. Často išlo o návraty po niekoľkých rokoch či mesiacoch. Drotárske tradície obec rozvíja aj dnes vo vlastnej muzeálnej expozícii aj kultúrno-spoločenskými aktivitami.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

Čertove hádanky

Aj nasledujúci príbeh sa zaoberá tematikou drotárov. Bolo ich šesť a vracali sa z vandrovky po svete späť na Kysuce a do Veľkého Rovného. Spievali si, len sa tak hora ozývala, ba od radosti si aj zakrepčili. Každému by bolo do spevu, keby mu po dobre odvedenej práci vo vrecku štrngali zlatky.

Doma ich čakala aj rodina a blízki. Dlho ich nevideli. Prešli cez Javorinu z moravskej strany na slovenskú, ale na hrebeni sa na nich spustila taká hustá hmla, že ani na seba nevideli. Pochytali sa za ruky, no iba čo zakopávali o kadejaké korene a padali. Radšej si teda sadli a čakali na lepšie počasie.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

Po dlhých hodinách najstarší riekol: „Joj, keby sme len k nejakej chalupe prišli, hoci by v nej aj staré čertiská bývali." Len čo to dopovedal, zahrmelo im nad hlavami, zablyslo sa pred očami a v húštine zbadali svetielko. Vydali sa za ním a onedlho stáli pred malým domčekom. Nazreli cez okno, zaklopali na dvere a tie sa im otvorili. Klobúky zložili a prekročili prah.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

Privítala ich čudná bytosť. Vyzerala ako čierny človek. Vypytoval sa, čo ich k nemu priviedlo. Drotári popravde povedali, že hľadajú večeru a nocľah. Sľúbil im oboje, no s tajomným úškrnom na zašpinenej tvári dodal: „Musíte však uhádnuť tri hádanky, ináč tu všetci zhyniete." V tejto časti príbehu je dôležité pripomenúť, že piati zo šiestich drotárov vošli dovnútra. Len posledný ostal na ocot a zvyčajne ho mali hlupáka.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

Žiadnym hlupákom však nebol, pretože hneď podľa kopyta aj úškrnu rozoznal v hostiteľovi čerta. Prežehnal sa a poprosil Boha o radu. Až keď sa domodlil, vošiel za ostatnými a hneď sa schoval za pec. Jeho takzvaní „kamaráti" sa zatiaľ napchávali jedlom.

Čert bol však neúprosný a po večeri spustil svoje otázky. „Nože, chlapi, uhádnite, z čoho je urobený ten stôl, za ktorým sedíte," položil prvú otázku muž, o ktorom chlapci ešte stále netušili, že bol čert. Jeden povedal, že z lipy, druhý z javora, tretí z duba, štvrtý z hraba a piaty z jaseňa.

Čert odpovede s rehotom odmietol. Vtedy sa ohlásil najmladší drotár spoza pece: „Z konskej kože je ten stôl!" Čertisko pozrel naňho a tmavá chmára mu prešla cez čelo, lebo to bola správna odpoveď. Nedal sa však odradiť a pokračoval druhou otázkou: „A z čoho sú nohy stola, uhádnete?"

Hádali, že zo železa, z medi, mosadze, jednoducho z nejakého kovu. Čierny sa iba smial, keď sa tu zrazu spoza pece ozvalo: „Z konských hnátov sú!" Čerta od zlosti takmer rozhodilo, pretože najmladší mal opäť pravdu. „A tie poháre, čo máte v rukách, sú z čoho, há?" pokračoval treťou otázkou čierny muž. Jeho rev však už tentokrát dal aj ostatným dosť indícií na to, aby pochopili, že nejde o obyčajného človeka.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

Tu sa opäť o slovo prihlásil najmladší drotár za pecou: „Z konských kopýt sú tie poháre a ty, domáci pán, ty si čert!" Rohatý roztvoril hubu ako vráta, skrivil čiernu tvár a rozrehotal sa tak, až sa našim drotárom triasla zem pod nohami. „Máte šťastie, drotári, že tento chlapec uhádol moje hádanky, ináč by som vás bol rozdriapal na kusy a po hore rozvláčil krkavcom na večeru," povedal zvyšným členom v dome čert.

V tej chvíli sa všetko prepadlo, iba ťažký sírový smrad ostal visieť vo vzduchu ako nejaká hrubá plachta. Keď sa drotári spamätali z ľaku, poďakovali najmladšiemu kamarátovi, prekvapení, že všetko vedel. „Chlapče, veď ti tie správne odpovede pošuškal hádam sám Lucifer, pán pekiel," vyzvedali ostatní.

Zdroj: Facebook/Veľké Rovné

„Nieže tak, bratia," opravil ich najmladší. „To mi Pán Boh osvietil rozum, keď som ho pekne poprosil," vysvetlil drotár, ktorého už nikdy viac za hlupáka nemali.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - VÁLEK, Igor. Slovenské povesti plné tajomných bytostí. Prvé vydanie. Bratislava: Fortuna Libri, 2021. 207 s. ISBN 9788057301417