Mladík Lukáš Baránek stojí na prahu dvadsiatich rokov, no už v tomto čase ašpiruje na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Jeho aktuálna cesta sa týkala veľkej cestovateľskej a zároveň kulinárskej výzvy. Uvariť bryndzové halušky vo viac ako 5-tisícovej výške nemusí byť jednoduché. Energia mladosti v tomto nadšencovi do turistiky však nepozná žiadne prekážky, a tak si pobalil všetky veci a spravil všetko, aby tento výnimočný rekord splnil. Piatok 6. septembra 2024 bude navždy svietiť v jeho kalendári.

Celá situácia vyznieva bizarne aj preto, že aktuálny turista a horolezec len pred štyrmi rokmi nechcel o výstupe na horách ani len počuť. Napriek tomu si už teraz plní svoje sny, medzi ktoré sa zaradil aj tento čin. Vyšplhanie sa do výšky 5 895 metrov nad morom a ešte tam uvariť slovenské národné jedlo nie je len tak.

Skúste čitateľom popísať vašu činnosť. Kto ste a čomu sa venujete?

„Celý výlet som plánoval ešte v januári tohto roku. Turistiku milujem už od detstva, kedy mi k nej môj otec ukázal cestu. Posledné roky som pochodil väčšinu vrchov vo Vysokých Tatrách a niektoré aj v Alpách, vrátane Mont Blancu, či Grossglockneru. Rozmýšľal som teda, ako spraviť tento výstup unikátny. Slovenská kultúra mi je nesmierne blízka a mám pocit, že na ňu moja generácia mladých často zabúda. Je pri tom nesmierne podstatné pamätať si, kým sme a odkiaľ pochádzame."

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Lukáš Baránek

Za akým účelom ste vystúpili na Kilimandžáro? Stane sa z toho pravidelná akcia?

„Celé to začalo, keď som sa snažil spojiť národnú myšlienku s výstupom a vtedy mi to došlo - spravíme asi najviac národné jedlo na najvyššej hore Afriky. V priebehu roka som dal dokopy tím vodcov a nosičov v Afrike, vďaka ktorým bol tento sen možný. Financovanie som získal od Fondu pre budúcnosť športu a mohlo sa vyraziť. Teda, skoro. Pred odchodom ešte nasledovalo 8 mesiacov tvrdého tréningu 3-4 krát týždenne v horách a vo fitku. Cieľom bolo byť viac než len pripravený, aby sme na vrchole mohli ostať dlhšie a halušky navariť."

Aké boli podmienky počas výstupu? Bolo to náročné?

„Výstup sám o sebe nebol náročný, vďaka môjmu tréningu. V deň výstupu sme začínali o 4:00 hodine ráno. Väčšina ľudí začínala o polnoci a my sme videli asi 12 tímov pred nami. V priebehu výstupu sa 4 otočili a 4 sme predbehli."

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Lukáš Baránek

„Náročné boli ale dve veci - logistika a nadmorská výška. Vo výške 5 900 metrov nad morom je asi 60 % kyslíku oproti úrovni na hladine mora. V praxi to vyzerá tak, že človek sa cíti ako by mal na sebe závažie, ktoré každým krokom trochu oťažieva."

Zdroj: Lukáš Baránek

„Logisticky bola Expedícia náročná práve kvôli nášmu unikátnemu cieľu. V takýchto výškach sa varí len zriedka a je na to dobrý dôvod. Vietor, chlad a potreba vyniesť toto jedlo. Boli to faktory, s ktorými sme museli rátať. Od chladenia bryndze cestou zo Slovenska, cez plánovanie každého predmetu, ktorý musíme vyniesť na vrchol, až po plánovanie času a rozdelenie rolí. Bola to výzva, ktorú som prekonal práve vďaka skvelému tímu, ktorý som v Afrike mal. Za ten týždeň sme sa spoznali a vnímam ich ako rodinu. Ich angažovanosť a spoločná snaha dosiahnuť úspech sú dôvody, vďaka ktorým sa tento výstup podaril."

Ako dopadlo varenie? Pohostili ste s haluškami na vrchole Kilimandžára aj niekoho ďalšieho okrem vašej skupiny?

„Varenie halušiek bolo zaujímavé. Jasná obloha, minimum vetra a vrchol Kilimandžára bol celý pre nás. Po pár fotkách sme sa teda do toho pustili. Hneď vedľa vrcholu sme si rozložili plochu na varenie. Všetky ingrediencie sme nachystali vedľa mňa a plynový horák sme umiestnili do kýbla aby sme ho chránili pred vetrom."

Zdroj: Koláž Žilina SP21/Lukáš Baránek

„V tejto výške ide všetko rýchlejšie, čas plynie rýchlo a aj bod varu sa dosiahne rýchlo. Toto je niečo, s čím sme nepočítali, a tak sme museli neustále halušky pozorovať aby sme vedeli kedy budú hotové. Nebolo totiž možné použiť našu metódu „kým vyplávajú na povrch + 2 minúty". Oheň tiež nebolo ľahké zapáliť, až na tretiu, či štvrtú zápalku sa mi to podarilo. Toto všetko sa dialo popri tom, ako na mňa smerovali tri telefóny a cítil som sa mierne oťapený z výšky. Aj zo záznamov z vrchu je počuť, že rozprávam akoby pripito (smiech)."

Zdroj: Lukáš Baránek

„Celý proces sme zvládli za hodinu, čo je nesmierne dlhý čas a aj Frank, ktorý bol náš vodca, mi povedal, že tak dlho na vrchole ešte nebol. Frank má za sebou viac než 200 výstupov. Zvládli sme to perfektne. Halušky boli nesmierne chutné a toto potvrdil aj môj tím z Tanzánie, ktorí ich ochutnali. Spomeniem ale, že sme na ne použili slaninu z Tanzánie. Bola relatívne podobná tej Slovenskej a bolo oveľa ľahšie aj bezpečnejšie ju pripraviť a zjesť. No a po tomto dobrodružstve prišiel čas ísť naspäť dole. Veľmi som sa tešil na zvyšok tímu, ktorý nás čakal v kempe a zároveň som chcel hore ešte ostať. Bežná dilema."

Zdroj: Lukáš Baránek

Bol príchod z takejto exkluzívnej expedície naspäť do domoviny v niečom prelomový?

„Vnímam, že ma dva týždne, ktoré som strávil v Tanzánii nesmierne zmenili. Bol som hodený do prostredia, ktoré je diametrálne odlišné od toho na Slovensku. Kultúra, pôvod a aj zvyky obyvateľov sú úplne odlišné. Napríklad lokálny kmeň Masaii stále funguje na princípe polygamie a je úplne normálne pre nich mať 50 a viac detí s viacerými manželkami. Tanzania a Kilimandžáro je zážitok, ktorý by mal podľa mňa každý cestovateľ zažiť aspoň na pár dní," povedal pre redakciu Žilina SP21 mladý cestovateľ a horolezec Lukáš Baránek.