Jej cesta bola jasná už dávno

Barbora má 21 rokov. Ako dcéra bývalého futbalistu mala k športu blízko už od útleho detstva. „Od malička som trávila veľa času na futbalovom ihrisku, bola som veľmi živé a neposedné dieťa, hrávala som futbal, vybíjanú, volejbal, basketbal, futsal, aj bedminton, “ hovorí úspešná mladá žena.

Šport bol vždy prirodzenou súčasťou jej života. „Mojim prvým športovým vzorom bol otec, chcela som aby bol na mňa pyšný, a nikdy ma do ničoho nemuseli rodičia tlačiť,“ vysvetľuje Barbora. Napokon jej učaroval pre ženu nie až taký typický šport - pretláčanie rukou. „Rodičia boli prekvapení, hlavne mama, ale bola rada, že niečo robím a nesedím doma za pecou, ako sa vraví. Brat bol nadšený, bol na viacerých mojich súťažiach a samozrejme, najväčšími fanúšikmi sú starí rodičia, ktorí sa po každej súťaži tešia a keď sa dá, sledujú súťaže na YouTube,“ opisuje Barbora.

Svoju dcéru rodičia vnímajú ako tvrdohlavú a ona sama tvrdí, že jej táto vlastnosť na ceste za úspechmi veľmi pomáha. „Vždy, keď vidím šancu uspieť, či už je to v športe, v škole, alebo v súkromnom živote, dávam si klapky na oči a idem takzvane cez mŕtvoly,“ smeje sa Barbora. Šport ju naučil disciplíne, pokore, úcte a cieľavedomosti. Prípadný neúspech sama sebe odpúšťa len veľmi ťažko. Tvrdo maká a posúva sa dopredu, no priznáva, že sú aj dni, kedy sa jej nechce vôbec nič. „Niekedy sa mi nechce ani vyjsť z postele, ale takých dní je veľmi málo,“ hovorí. Šport jej dal veľa, no najviac si cení ľudí, ktorých vďaka nemu získala. „Som ten typ človeka, ktorý žije pre rodinu. Okrem mojej rodiny mi aj šport jednu dal a za blízkych dám aj ruku do ohňa,“ dodáva Barbora.

KASProf-securiby Bul Team Orava

Za kariéru môže učiteľ telocviku

Jej súčasnú športovú kariéru má do veľkej miery na svedomí telocvikár zo strednej školy. „Zavolal ma na prvú súťaž. Mala som vtedy 16 rokov a vtedy som o pretláčaní nič nevedela. Pozrela som si pár videí na YouTube a to bolo všetko, nepoznala som pravidlá, nevedela som sa poriadne ani za stôl postaviť,“ so smiechom spomína Barbora. No jej talent sa ukázal v plnej kráse. „Túto súťaž som vyhrala aj na pravú a aj na ľavú ruku. Vtedy mi tento šport učaroval, podporovalo ma veľa kamarátov a spolužiakov,“ hovorí šampiónka o veľkolepom odštartovaní kariéry.

Okúsila aj pád na dno

Barbore stúplo sebavedomie a cítila sa veľmi silná. No ako sama hovorí, už po pár týždňoch dostala poriadnu „facku“ a asi to tak malo byť. „Prišla súťaž Silná ruka stredoškolákov. Oblastné kolo som suverénne vyhrala, a postúpila do celoslovenského kola. Tam nastal veľký zlom. Po dvoch výhrach som dve ďalšie kolá prehrala. To ma položilo. Vtedy som pochopila, že musím niečo spraviť. Psychicky a fyzicky urobiť progres,“ vysvetľuje Barbora a pokračuje: „Človek asi ozaj musí padnúť až na dno, aby potom naplno pocítil tú sladkú chuť úspechu.“ No to príde, až keď sa z toho dna podarí vstať. Barbore sa to podarilo.

Rodina je pre ňu všetkým

Barbora má veľkú oporu v rodine a to robí zázraky. „Mojím veľkým snom je, aby sa moji starí rodičia dožili toho, že ma uvidia súťažiť na majstrovstvách Európy, keď hostiteľskou krajinou budeme my, Slovensko,“ plánuje Barbora a dodáva, že oporou sú jej aj tréneri. „Klubový tréner Peter Kasan, ktorý mi je trénerom, kamarátom a niekedy aj rodičom (smiech), bývalý telocvikár Daniel Skála, ktorý vo mne objavil tento talent, aj reprezentační tréneri Gabriel Harčarik a Tomáš Kiss. A samozrejme moja armwrestling family a komunita.“

ME 2021 4 tituly majsterky Európy

Úspechy sa začali hrnúť

Po neúspechu nezostala doma fňukať do vankúša. Začala chodiť na sústredenia, pomohol jej kolektív a úspechy sa začali sypať ako z rukáva. Dnes je 10-násobnou juniorskou majsterkou Slovenka, 6-násobnou seniorskou majsterkou Slovenska, 7-násobnou juniorskou majsterkou Európy a rovnako tak aj sveta, 2-násobnou seniorskou majsterkou Európy a 3-násobnou seniorskou majsterkou sveta. „Vďaka pretláčaniu som mala možnosť precestovať kus sveta. Zúčastnila som sa Hasičských a policajných hier, ktoré v roku 2019 hostila Čína, precestovala som kus Európy,“ hovorí Barbora.

V čerstvej pamäti má obrovský úspech z decembra 2021 z Bukurešti, ktorým prepísala históriu slovenského aj svetového pretláčania rukou. Z majstrovstiev sveta si totiž priniesla hneď 4 zlaté medaily. „Spomínam si na to, akoby to bolo včera. Keď som vyhrala už štvrtú zlatú medailu, kráčam na stupeň víťazov a počujem „Barbora Bajčiová from Slovakia won fourth gold medal. All in one week.“ Niečo neskutočné, na čo dlho nezabudnem, a bude mi to ešte dlho trvať kým to vstrebem. Boli sme tam neskutočná partia, športová rodina, tešili sme sa z úspechov, plakali pri neúspechoch, ale boli sme spolu. Milujem to. Tým rokom som ukončila svoju juniorskú kategóriu a tréner nám pripravil krásnu oslavu, ako poďakovanie za reprezentáciu, spoznala som opäť nových ľudí, zažila kopec zážitkov a odniesla si domov to po čom som tak veľmi túžila,“ spomína úspešná športovkyňa na svoj veľký úspech.

Psychika je dôležitá

Veľmi dôležité u športovca je nastavenie psychiky. „V mojich športových začiatkoch som prečítala niekoľko kníh, ktoré sa týkali práve psychológie v športe. Je dôležité byť v psychickej pohode a je to súčasťou aj našej prípravy. Prvý zápas je vždy kľúčový. Víťazstvo nás namotivuje, povzbudí a prehra je tlak, s ktorým musíme vedieť pracovať. Netreba sa už na začiatku považovať za víťaza, treba ísť do zápasu s kľudnou hlavou, vedieť, čo chceme spraviť, správne sa sústrediť a bojovať.“ V čase voľna, teda okrem trénovania, rada počúva hudbu, stretáva sa s priateľmi, číta a miluje prechádzky s vlčiakom Lindou. Človek by povedal, že popri vysokoškolskom štúdiu je toho až až. No Barbora zvláda viac. „Privyrábam si v supermarkete ako brigádnička a mám veľmi rada túto prácu. Každý deň v nej iný. Veľa ľudí ma oslovuje, že o mne čítali v novinách, alebo ma videli v telke.“

MS 2021

Bryndzové halušky, aj rezeň

Ako súťažiaca v kategórii bez váhového limitu si na stravu až taký pozor dávať nemusí. „Vždy po každej súťaži sa teším na domáce halušky z bryndzou. Som Slovenka a je to naše národné jedno na ktoré som pyšná. No najviac milujem taliansku kuchyňu. Cestoviny by som vedela jesť každý deň, no neodmietnem ani kvalitne pripravený stejk a v nedeľu rezeň,“ smeje sa Barbora. Aj v jej strave však dominuje ovocie, zelenina a bielkoviny.

Za týždeň aj osem tréningov

V posilňovni trénuje Barbora päťkrát za týždeň, k tomu máva ďalšie 2-3 tréningy zamerané na pretláčanie. „Tréningy sú zamerané na všeobecnú silovú prípravu, ktorá zahŕňa cviky na prsty, zápästia, biceps a všeobecne na silu v rukách. Taký bežný tréning u mňa trvá 1,5-2 hodiny,“ upresňuje. V sobotu ešte zvykne vo svojom materskom klube KASProf-security Bul Team Orava sparing dolaďovať technickú stránku a prácu za stolíkom. Pôvodne je praváčka, no úspešne pretláča aj ľavou rukou. „V 3. triede na základnej škole som mala škaredo zlomenú ľavú ruku, odvtedy mám pocit, že je slabšia, ale v pretláčaní je viac technickejšia ako pravá. Tá je naopak pevná a silná ako betón.“

MS 2021 Sedemnásobná juniorská majsterka sveta

Na Slovensku konkurenciu nemá

Za svoj najväčší úspech doteraz považuje 1.miesto ženského tímu na majstrovstvách Európy v Litve. „Som súčasťou najúspešnejšieho klubu za minulý rok na Slovensku. KASProf-security Bul Team Orava. Verím, že svoje postavenie obhájime aj v tomto roku,“ plánuje Barbora. Na Slovensku momentálne žiadnu konkurenciu nemá. Pripisuje to svojej váhovej kategórii. „Máme veľa dobrých pretekárok: 11-násobnú majsterku sveta Luciu Debnárovú, majsterku sveta Rebeku Martinkovičovú, majsterku Európy Martinu Sojkovú, ale to sú baby, ktoré chodia tie najľahšie kategórie. Ja si hľadám konkurenciu už mimo Slovenska. Ruské pretekárky sú veľmi dobré, pretekárky z Kazachstanu, Ukrajiny.“ Najťažšie obdobie bolo po úraze kolena

Zle spomína na čas, keď si zranila koleno. Úraz a operácia ju na dva mesiace úplne vyradili. „Nemohla som ísť do fitka, do školy, na súťaže. Ťažko som to niesla. Vtedy som aj preplakala veľa nocí a premýšľala, či sa uzdravím a dám dokopy. Bolo to asi moje psychicky najnáročnejšie obdobie.“ Vďaka rodine a priateľom sa pozbierala a vrátila do starých koľají. „Nikdy nezabúdam na ruky ktoré ma vychovali, či to boli rodičia alebo tréneri,“ hovorí Barbora s pokorou.

MS 2019 finále ženy 90 kg+ pravá ruka

Talizmany nenosí, verí na anjelov

„Vždy pred každou súťažou si sama zapletiem vrkoč, neviem prečo to robím, ale jednoducho sa to stalo súčasťou súťažného dňa. Keď sme boli prvé roky stará partia zvykli sme hrávať na hoteli x-box a akonáhle som vyhrala, vyhrala som aj na ďalší súťažný deň za stolíkom,“ smeje sa Barbora. Talizman nemá, ale verí, že niečo medzi nebom a zemou je. „V srdci mám mojich dvoch najlepších kamarátov, ktorí ma podporovali a boli mojimi prvými fanúšikmi. Umreli v mladom veku a verím že sú z nich anjeli, ktorí na mňa dozerajú a venujem im do neba každé moje víťazstvo a medailu.“

MS 2021 Juniorky U21 70 kg+ ľavá ruka

Úspech ju ženie dopredu, sníva o olympiáde

Aj napriek mladému veku je Barbora už teraz mimoriadne úspešná a v športe plánuje pokračovať aj ďalej. „Stále sa mám čo učiť, posúvať svoje limity, chcem zbierať cenné kovy pre Slovensko a verím že o niekoľko rokov, ak budú ruky poslúchať, tak budem mať desiatky titulov, stanem sa legendou a založím si vlastný klub, kde budem svoje skúsenosti a vedomosti posúvať mladým a šikovným športovcom a vychovám množstvo majstrov sveta. Ale dovtedy chcem napredovať, pokračovať v kariére. Mojím veľkým snom je účasť na olympijských hrách a vybojovať pre Slovensko medailu. Verím že sa nám to podarí a armwrestling bude súčasťou olympiády,“ uzatvára sympatická a pokorná športovkyňa svoje rozprávanie.

Barborke držíme palce.

Zloty tur 2018