Stalo sa tak štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, ktorá vznikla v piatok 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Prijatie Ústavy Slovenskej republiky z utorka 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok - Deň Ústavy Slovenskej republiky.

Zdroj: Facebook/Národná rada Slovenskej republiky

Jej schváleniu predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Tú slovenský parlament odobril v piatok 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy Slovenskej republiky posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

O návrhu novej slovenskej ústavy začal slovenský zákonodarný zbor rokovať už začiatkom augusta 1992. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne v stredu 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od piatka 1. januára 1993.

Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Poslanci Slovenskej národnej rady schválili Ústavu Slovenskej republiky v utorok 1. septembra 1992 po 22:00 hodine vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.

Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa Slovenskej republiky konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu vo štvrtok 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda Slovenskej národnej rady Ivan Gašparovič a predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Zdroj: TASR/Vladimír Benko

Ústava Slovenskej republiky nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru - Národná rada Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely), raz sa menila aj v rokoch 2019, 2020, 2022 a dvakrát v roku 2023.