Od vzniku spolku Tatrín, prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie a priameho predchodcu Matice slovenskej, uplynie v pondelok 26. augusta 180 rokov.

Impulz na založenie spolku vzišiel z pamätného júlového stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu v roku 1843 na fare v Hlbokom, na ktorom sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Už nasledujúci rok sa v pondelok 26. až stredu 28. augusta 1844 konalo v Liptovskom Svätom Mikuláši prvé valné zhromaždenie spolku Tatrín.

Od prvého zasadania bol počas celého štvorročného obdobia predsedom spolku Michal Miloslav Hodža. Pokladníkom sa stal Gašpar Fejérpataky-Belopotocký a prísediacimi - členmi výboru - počas ustanovujúceho zasadania boli Štúr, Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka. Členmi spolku sa mohli stať jednotlivci bez ohľadu na konfesionálnu a stavovskú príslušnosť.

Zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

Ustanovujúce zasadnutie spolku Tatrín malo zásadný význam pre kodifikáciu slovenského spisovného jazyka. Jeho závery boli také presvedčivé, že oslovili tiež katolíckych intelektuálov, čo znamenalo rozšírenie literárnej slovenčiny aj medzi široké vrstvy slovenského ľudu.

Spolok si dal za cieľ všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä písaním a vydávaním kníh v slovenskom jazyku, ako aj podporou slovenských študentov.

K najvýznamnejším vydaniam spolku Tatrín patrí Štúrova práca Náuka reči slovenskej (1846), ktorá je prvým jazykovedným dielom o gramatike slovenského jazyka. Ďalej to boli Hodžove diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847), Epigenes Slovenicus (1847) a Větín o slovenčině (1848).

Zdroj: Koláž Žilina SP21/mikulas.sk

Posledné, štvrté zasadanie spolku Tatrín sa uskutočnilo v nedeľu 8. a pondelok 9. augusta 1847. Spolu s Ľudovítom Štúrom sa na rímskokatolíckej fare Jozefa Urbanovského v Čachticiach zišlo šesť desiatok popredných osobností národného života, ktorí sa uzniesli „slovenčinu na reč spisovnú povýšiť".

Spolok Tatrín rozvíjal svoju činnosť až do revolučných rokov 1848/1849, zanikol v roku 1848. Jeho posledným počinom bolo vydanie tlačou 5-tisíc exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Svätého Mikuláša.

Budova starej evanjelickej fary v Liptovskom Mikuláši na Námestí Žiadostí slovenského národa dodnes pripomína túto prelomovú udalosť slovenských dejín, akou vznik spolku Tatrín nepochybne bol. V jej interiéri je zriadená múzejná expozícia spolku a na jej priečelí sú umiestnené dve pamätné tabule. Prvá pripomína účinkovanie Michala Miloslava Hodžu a druhá fakt, že tam slovenskí národovci založili v roku 1844 Tatrín - „spolok pre národnú osvetu".