Demänovská jaskyňa slobody sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strane Nízkych Tatier. Ide o Národnú prírodnú rezerváciu Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne v dolinke Točište je v nadmorskej výške 870 metrov a mnohým aktívnym turistom je dobre známa.

Jaskyňa sa nachádza 13 kilometrov južne od Liptovského Mikuláša v Nízkych Tatrách. Je na pravej strane Demänovskej doliny, v blízkosti známeho lyžiarskeho strediska Jasná. Dostať sa k nej dá serpentínovým chodníkom. Od parkoviska k jaskyni má dĺžku približne 400 metrov a prevýšenie 67 metrov. Výstup k samotnej jaskyni trvá 10 až 15 minút. Na výstupovej trase nájdete tiež náučný chodník.

Zdroj: TASR/Andrej Galica

Utopená dračica

Nasledujúci príbeh je očarujúci hlavne tým, že myslí aj na význam podzemnej jazernej vody. Tvorí totiž významnú časť mimoriadne bohatého podzemia Demänovskej jaskyne slobody. Kedysi tam ktorýsi pastier hľadal stratenú ovečku - a našiel hromadu nezvykle veľkých kostí. Zopár ich vyniesol von, dal poobzerať starším a tí rozhlásili, že sú to kosti akéhosi strašného jaštera.

Viacerí tohto „jaštera" okamžite asociovali s drakom, ktorý tu žil ešte v časoch, keď veľkú časť doliny pokrývali hlboké a nielen okom nepreniknuteľné, ale aj človekom ešte neprebádané lesy a pralesy, vody a pravody. Ľudia sa tešili z prírody a darov, ktoré im ponúka. No len do okamihu, kým sa v doline odkiaľ si najskôr nezjavil a potom aj neusalašil hrozný drak. Ako už draky zvyknú, ledva sa zapelešil a poobzeral očiskami velikánskymi ako misy, už začal kántriť všetko živé a na neživom si vyvršovať zlobu, ktorá mu kolovala v žilách spolu s krvou čiernou ako smola.

Zdroj: TASR/Miroslava Mlynárová

Do príbehu v tomto okamihu vstúpil smelý Demian, ktorý ukázal svoju statočnosť. Jeho postoj zaujal aj ďalších odvážnych chlapov a pridali sa k nemu. „Hej, druhovia moji! Či si necháme spod rúk zobrať všetko to, čo naši dedovia a otcovia tak ťažko dokázali nadobudnúť? Necháme oblude, aby nám spálila kolibky, požrala ovce a podlávila dozrievajúce obilie?! Ak vy áno, ja teda nie!" vyhlásil Demian, na čo sa k nemu pripojilo niekoľko ďalších odvážlivcov a začali snovať plán pomsty.

Zdroj: TASR/Andrej Galica

Rozdelili sa teda títo smelí chlapi po dvoch a z úkrytov sledovali draka na jeho lúpežných cestách. Čoskoro presne vedeli, kade sa plazí, kade čvachce, kade pár metrov podletí, a vedeli, že loví vždy v tie isté dni a v tom istom čase. Najdôležitejšie však bolo, že zistili aj to, že dosť často len tak ako dajaká mrcina leží v hlbine zeme pri vode a oddychuje s plným bruchom.

Opäť sa všetci stretli pri poradnom ohni a vydumali pascu. Prešlo pár dní, čo zvera nebolo ani vidieť, ani počuť. No zrazu sa začne chvieť zem ako pri zemetrasení a drak sa teperí von. Oči veľké ako sovie hniezda prižmuruje pred denným svetlom, rozťahuje nozdry a z papule ako vráta na najväčšej kolibe púšťa smradľavý dych. Ešte si ponatriasal blanité krídla, šibol chvostom a plazil sa preč. Vidno, vytrovilo mu, ide zháňať niečo dobré a najmä veľké pod maškrtný jazyčisko - do hlbokého brucha.

Zdroj: TASR/Miroslava Mlynárová

Demian a ostatní chlapi len na to čakali! Vyskočili z úkrytu, zoťali veľkú borovicu, pokálali ju na polená, rozštiepali na triesky a porozkladali ich nielen okolo jaskyne, ale nanosili z nich aj dnu. Vyplnili nimi celú jaskyňu, zapchali každú medzeru medzi jej kameňmi. Ledva sa posledný chlap vysúkal z jaskyne a do húštiny schoval, drak sa vracia naspäť.

Zdroj: TASR/Andrej Galica

Takto to chodilo niekoľko dní. Ráno sa drak odplazil na zboj a chlapi rúbali aj rozkladali drevo - teraz už všade vonku, až kým sa zas nevrátil aj s korisťou. Nastal deň, keď sa malo rozhodnúť - či ostane v krajine plundrujúci drak a či sa do nej vrátia ľudia, aby ju zveľaďovali a aj sami v nej rástli. Zastenala hora, zasmradol čpavý dračí dych a zabľačala malá ovečka.

V jeden deň to už však chlapi nevydržali a ledva zmizol v podzemí dračí chvost, skĺzol Demian zo silného stromu a žmúril dovnútra. Vedel, že keď sa drak nažerie, zaspí. Ozvalo sa ešte jedno žalostné zabľačanie, potom chrúmanie kostí drvenými mocnými tesákmi a napokon mrmlavé chrápanie. Vtedy k Demianovi priskočili aj ostatní.

Zdroj: slovakia.travel

Nachystanými poslednými najväčšími polenami zatarasili dieru a ešte machom a suchým lístím pozapchávali každú škáročku. Demian kresadlom zobudil iskru z práchna a rozhárajúci sa plamienok priložil k zátarase aj k zásekom vôkol. Netrvalo dlho a všetko blčalo jasným plameňom. Chlapi poľujúci na obludu sa pustili do radostného tanca a veselého kriku. Vedeli, že zvíťazili. Z jaskyne sa ozval prvý náraz hrozného revu.

Niekoľko ďalších dní sa však chlapi ešte neodvážili vstúpiť do jaskyne a len udržiavali ohňovú barikádu. Neskôr pri hlbšom bádaní a po vyhorení dreva odhrabali konečne vychladnutú pahrebu a vplazili sa do jaskyne, kde naskytol sa im zvláštny pohľad. Drakovi z jazera trčal iba chvost. Zvyšok tela bol pod vodou. Demian sa rozosmial a zvonivým smiechom nakazil aj ostatných druhov.

„Chlapi, my sme si mysleli, že ho na ohni uškvaríme a dymom zadusíme, no on sa, dračisko jeden hlúpy, utopil ako slepé šteňa! Myslel si, že vo vode podzemného jazierka nájde záchranu..." zasmial sa Demian a od tých dôb už žiadny drak obyvateľov neobťažoval. V doline podnes zíva a ústa na svet rozdavuje Dračia jaskyňa. Takto povesť pripomína ozrutného zvera a vodu v Demänovskej jaskyni.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - VÁLEK, Igor. Povesti o slovenských jazerách, plesách, studniach a studničkách. 1. vyd. Martin Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2017. 118 s. ISBN 9788081152566