Spomínaná lokalita, Koscelisko, vykazuje stopy osídlenia už od neolitu cez neskorú dobu bronzovú. Zaujímavé veci sa však diali už v 9. storočí, kedy sa hovorilo o vybudovanom opevnení, v dobe mladohradištnej vybudovanom hrádku s kostolom a nálezmi črepov z 13. až 15. storočia.

Koscelisko je, jednoducho povedané, terasa vrchu Veľké Vreteno s nadmorskou výškou 376 metrov. Nachádza sa v katastri obce Radoľa a nálezisko je situované nad vyústením Vadičovského potoka do rieky Kysuce na vysokej štrkovej terase.

Zdroj: TASR/Pavol Ďurčo

Ako sa na zvone puklina zacelila

Hlavným hrdinom príbehu je vojak Záviš Hlava, ktorý netúžil viac bojovať po boku svojej družiny, a tak od nej dezertoval. Zunovalo sa mu už poľské dediny podpaľovať a bosých ufúľancov či starých, či mladých, či ženy, či deti naháňať a nebodaj aj vraždiť. Svedomie ho začalo omínať a nebolo toho, pri kom by svojej duši uľavil. Kališnícki kazatelia mali priveľa roboty s kázaním novej viery a povzbudzovaním božích bojovníkov do ďalších lúpežných bitiek, než aby sa unaveným svedomím jedného slabého chlapa zaoberali. Záviš však nebol slabý. Ani na tele, ani na duchu.

Jeho odmietavý postoj k vojne a k bedačeniu obyvateľstva na severe sa prejavil vo chvíli, keď odišiel. Jeho kroky neodhalili ani jeho najbližší pobočníci a po niekoľko dní sa schovával v rôznych húštinách. V jednej takej húštine pretrvával niekoľko dní, keďže ho zaujala miestna dievčina. Tá sa mu neskôr predstavila ako Malva, hoci bola pokrstená ako Eva. Sama žila v malom a zanedbanom domčeku so slepou matkou, o ktorú sa starala. Ich obživa pozostávala len z kozieho mlieka a otrubového chleba.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Aj keď sa Malva najskôr úplne neznámeho mládenca stránila, neskôr sa sama pristihla pri tom, ako mu porozprávala viaceré osobné veci. „Sama som s materou a tá je už aj stará, aj chorá, aj bojazlivá a navyše slepá. Celé dni len v modlitbách presedí a od strachu - ani sama neviem prečo - na celom tele sa trasie," posťažovala sa Malva Závišovi.

Ten sa jej na oplátku ponúkol, že v lese postína drevo a pripraví ho ku chalupe na zimné mesiace. Medzitým sa začal celkovo starať o dom a záhradku, hoci ho matka s dcérou dovnútra ešte stále nevpustili a Záviš trávil noci pozeraním sa na hviezdnu oblohu z chlieva. Malvine city sa však už čoskoro začali prejavovať.

Zdroj: TASR/Pavol Ďurčo

Malva už vyšla, kozičku podojila, práve z hrotka najprv do hrnčeka, potom do mliečnika cez handričku mlieko cedila. Zbadala Záviša a zrumenená odvrátila oči. Mocný chlap bol bez košele krásny ako archanjel Gabriel zo svätých obrázkov. Druhý raz naňho ani nepozrela v strachu, či si nevšimne, že sa jej páči. No Záviš sa len usmial. Pozdravil a ani nepočkal, kým mu dievka ponúkne, sám sa natiahol za hrnčekom a schuti si mlieka odpil. Záviš sa aj popri práci často pozastavoval nad tým, ako na Malvu myslí, no trápilo ho aj to, čo je s jej bratom.

Sám ako vojak veľmi dobre vedel, že ak sa dlho nevrátil, pravdepodobne už nie je medzi živými. Malvin brat bol častou témou rozhovorov, a to aj popri práci, keď sa Záviš pokúšal nabrúsiť sekeru. „Nie veru. Mala som, takú na kosu, no tú aj s kosou brat zobral, keď nás išiel pred zbojníkmi brániť. Nevrátil sa," zatriasol sa Malvin hlas.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Malva sa zakrátko po lete dozvedela, že je na ceste dieťatko. Prv to však vycítila jej slepá mať. A tá sa takto modlila: „Bože, nedopusť na to dieťa viac trápenia na tejto zemi. Radšej mu hneď skraja život zober, ako by malo v potupe žiť, celý život trpieť a napokon biedne zhynúť."

Tieto mrazivé slová sa, žiaľ, neskôr aj vyplnili, keď sa dieťa narodilo s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku. Nikto nevie, či to Boh vyslyšal prosbu slepej ženy, či len nešťastie si zase raz tých najbiednejších vybralo. V žiali nad tým ani nerozmýšľali. Trápilo ich pomyslenie, že dieťatko budú musieť do zeme len tak bez posvätenia pochovať. Veď kto by už požehnal mŕtvemu pohančaťu, čo sa v hriechu počalo a z hriechu narodilo?

Zdroj: zilina-gallery.sk

Dvojica sa rozhodla ísť dieťatko pochovať na neďaleké ruiny kostola. Pomaly sa blížila polnoc, keď vystúpili na vrch a mesiac na chvíľu ožiaril miesto bývalej slávy Božej, teraz nič iné, len obraz skazy a zlovôle. No zemi, na ktorej stál chrám už tristo rokov, ani skaza, ani ľudská zloba na posvätnosti nič ubrať nemohla. A tak Záviš s Malvou pochovali dieťatko do ruín kostola. Postáli nad smutným miestom v modlitbe a už sa brali preč. Malvu so Závišom však náhle v tme prekvapili nájazdy Závišových bývalých bojovníkov. Obkľúčili ich a začal sa boj na život a na smrť.

Zdroj: zilina-gallery.sk

Nad ruinami kostola Záviš len horko-ťažko mohol premôcť početne silnejšiu skupinu a vlastným telom chránil rakvičku s mŕtvym bábätkom. Nakoniec na tomto mieste aj zhynul, čoho Malva už nebola svedkom. Omráčená bola aj niekoľko hodín, no keď sa prebrala, uvidela celú tu pohromu.

Na východe začala obloha blednúť, keď sa Malva prebrala. V tom hroznom precitnutí videla štyroch mŕtvych chlapov, medzi nimi svojho milého, ako nehybným telom chráni ich neživé dieťa. V tom okamihu jej všetky vlasy zbeleli. Zrak sa zamútil no ešte zbadala na kameňoch zavesený zvon. Kolenačky sa k nemu priblížila. Povrazu nebolo a Malva, slabá po pôrode a meravá od hrôzy, ktorú práve videla, sotva by bola rozkývala zvon povrazom.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Aspoň srdcom, nieslo sa jej hlavou. Zdvihla ruku a našla chladné srdce zvona. Vychýlila ho nabok a ono udrelo o zvon práve na mieste, kde zvon po páde z veže pukol. Prvý úder zaznel pridusene a chrapľavo, no Malva podvihla srdce ešte raz. A zvon zaznel naplno, čisto a hlasno celou dolinou, ponad rieku až do chyže, kde ho zachytila slepá starena. „Vďaka ti, Bože," vzdychla Malva, ktorú odvtedy nikto viac nevidel.

Po čase nariadil bratrícky veliteľ, že sa má ako náhrada za ničený chrám postaviť nový. Postavili ho neďaleko mestského opevnenia, podľa vtedajšieho zvyku tiež ako malú pevnosť. Do veže vytiahli zvon z rumoviska a mnísi jeho hlasom zvolávali ľudí k modlitbe. „No nad riekou naozaj stojí vrch, ktorý ľudia Kosceliskom volajú. Stával na ňom chrám z čias kráľa Štefana a bratríci ho zbúrali. Pri vykopávkach pod ruinami kazateľnice našli schránku s kosťami dieťaťa. A ten zvon z kostolíka na kraji Žiliny naozaj spočiatku trasľavo a potom prekrásne znie," stojí na samom závere príbehu.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - MIŠÁK, Peter. Najkrajšie slovenské povesti o zvonoch : Vojnový zvon. 1. vyd. Žilina: Georg, 2012. 168 s. ISBN 9788089401864