Národ v srdci Európy zdvihol zbraň proti okupantom a začal písať jednu z najvýznamnejších kapitol novodobých slovenských dejín. Od vypuknutia SNP uplynie vo štvrtok 29. augusta 80 rokov.

Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol 29. august vyhlásený za štátny sviatok Slovenskej republiky.

Týmto ozbrojeným povstaním sa Slovensko pridalo na stranu víťazných mocností. Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v.v.i. v tejto súvislosti pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky pripomenul, že významov SNP je viacej: „Jednak je to reakcia na nemeckú okupáciu nášho územia. Ďalším je otvorené prihlásenie sa k myšlienke Československého štátu, nehovorím teraz k idei čechoslovakizmu, ale k obnove Československej republiky. Dovolím si povedať na demokratických princípoch, lebo naozaj Slovenská národná rada sa hlásila v mnohom k ideám prvej Československej republike, i keď realita v povojnovom období bola trošku iná. Ale, odmietnutie kolaborácie s nacistickým režimom a odmietnutie aj ľudáckej kolaborácie s nacistami je veľmi významné, keď sa rozprávame o tom, ako si máme pripomínať Slovenské národné povstanie."

Zdroj: Facebook/Erika Jurinová

V čase vypuknutia SNP sa bojovalo na ploche okolo 20-tisíc kilometrov štvorcových, na tomto priestore žilo okolo 1,7 milióna obyvateľov. Pod tlakom postupujúcej okupačnej nemeckej armády sa ale začal priestor zmenšovať na oblasť stredného Slovenska.

„Prvé boje vypukli 29. augusta ako reakcia na nemeckú okupáciu. Prvé strety dokonca prebehli ešte pred tým, ako bolo vyhlásené Jánom Golianom to legendárne heslo 'Začnite s vysťahovaním'. Ústup do hôr môžeme datovať na koniec októbra 1944, kedy sa pod tlakom nemeckej armády prešlo z pozičného boja na partizánsky," pripomenul historik.

Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností. Na povstaleckom území bojovalo spočiatku okolo 18-tisíc vojakov a dôstojníkov. Po dvoch mobilizáciách narástol počet vojakov na 60-tisíc, po boku ktorých bojovalo 12-tisíc partizánov. „K nim ešte treba zarátať okolo 5 500 partizánov, ktorí nepôsobili na povstaleckom území, ale v tyle nemeckých jednotiek, teda na území, ktoré sa podarilo Nemcom obsadiť," spresnil Posch.

Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina partizánskych jednotiek dostávala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac zamerali ostrie represálií na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.

Zdroj: Facebook/Erika Jurinová

Hoci od SNP uplynulo osem desaťročí, stále sa ozývajú hlasy, ktoré ho spochybňujú - hovoria o ňom ako o čiernom dni slovenských dejín, tvrdiac, že bolo zbytočné, vopred odsúdené na zánik.

„Ja si myslím, že takéto reči viac hovoria o samotných ľuďoch ako o SNP. Podľa mňa je dôležité pozrieť sa na to, aký režim tu vládol. Práve týmto ľuďom, ktorí tak veľmi ospevujú udalosti z marca 1939, je treba pripomenúť, že už v marci 1939 vzniká v Ilave koncentračný tábor, je podpísaná ochranná zmluva s nacistickým Nemeckom, ktorá zásadne okliešťuje tú nimi opradenú samostatnosť a suverenitu. Ja osobne vnímam SNP ako úspech, ako skutočne vrcholovú akciu rezistencie," zdôraznil pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky historik Martin Posch.