Všestranný umelec študoval v Martine na Hudobno-dramatickom konzervatóriu a neskôr herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Už počas strednej školy sa aktívne podieľal na tvorbe Žabokreckého ochotníckeho divadla. Začínal ako herec v muzikáli Na skle maľované. „Myslím si, že to bol ten najlepší štart, aký som mohol mať, pretože čo je krajšie ako premiérovať naše dielo pred 450-timi divákmi v sále Kultúrneho domu a odohrať 47 repríz,“ hovorí Martin Zachar. Svoje pôsobenie v ochotníckom divadle vníma ako veľkú školu života. „Zistil som, že odohrať predstavenie nie je len prísť na samotné predstavenie, ale je za tým veľa iných vecí, čo diváci nevidia. Ako napríklad naložiť scénu, dopraviť sa do susednej obce alebo mesta, rozložiť scénu na javisko, odohrať predstavenie a zase prísť domov do Žabokriek a opäť vyložiť scénu na naše javisko,“ hovorí Martin a dodáva, že tieto skúsenosti ho naučili zodpovednosti. Žabokrecké divadlo mu tak prirástlo k srdcu, že v ňom pôsobí dodnes a úspechy žnú doma aj v zahraničí, kde často hrávajú pre rodákov.

Pred koronou nacvičili každú sezónu novú hru. „Prípravy začínali už koncom leta. Počas letných prázdnin som vybral titul, ktorý budeme pripravovať. Robil som na texte, buď som hru písal, alebo len upravoval scenár a prispôsoboval ho na náš súbor, tak aby každý mal možnosť si v hre zahrať,“ hovorí režisér a dodáva: „Na jeseň, zvyčajne keď sa pozbierali zemiaky z polí a bolo už viacej času, sme začali s čítacími skúškami novej hry. Taktiež sa začalo na prípravách scény a dekorácií do hry, tak, aby sme už na javisku skúšali s rekvizitami. Celé skúšobné obdobie zvyklo trvať štyri mesiace, kým prišla samotná premiéra.“ Potom už s predstaveniami cestovali. Každú hru odohrali okrem premiéry približne 15 krát.

Martin Zachar si spomína aj na úsmevné zážitky a hovorí, že trapasy má veľmi rád. „Na to sa vždy dobre spomína. Máme ich samozrejme veľmi veľa. Vďaka Bohu za ne! Spomeniem napríklad, ako sa počas predstavenia zlomila posteľ v Necpaloch a všetci traja herci spadli na zem. Ľudia po predstavení nechápali a pýtali sa, že či to bolo naozaj, alebo to bolo naskúšané? My sme povedali, samozrejme, že naskúšané. A ľudia nechápali ako sa toto dá takto naskúšať,“ smeje sa režisér. A hovorí, že vtipné situácie vie priniesť aj výpadok textu. „Vtedy vám môžu aj desiati šepkať ale, vy tú vetu nepoviete. Okno je okno a niekedy je to riadny výklad.“

Svoj život si bez divadla nevie predstaviť. „Divadlo mi dáva možnosť slobodne sa umelecky angažovať. Tu môžem tvoriť, snívať, vymýšľať, spoznávať a najmä robiť radosť iným,“ hovorí Martin a pokračuje: „Veď čo je krajšie, ako keď sa na Vianoce stretne skoro celá dedina a teší sa z toho, čo nové si naši domáci divadelníci pripravili.“ Kontakt s divákmi je pre neho veľmi dôležitý a predstavenie nemusí vždy končiť potleskom v stoji. „Keď sa na klaňačke pozriem ľudom do očí a vidím, že ich naša hra oslovila, že majú slzy na krajíčku a že sú dojatí, to je pre mňa omnoho viac. Samozrejme každý potlesk nás vždy ocení a sme zaň neskutočne radi.“

Pandémia koronavírusu zasiahla aj divadelníkov. Nehralo sa, nemohli sa stretávať. V kontakte s divákmi ale zostať chceli. „Začala nová platforma divadla. Program SME ONLINE, ktorý začínal spontánne, obsahuje divadlo, spev, rozhovory a diskusie, zábavné hudobné karaoke a históriu nášho divadla. Všetky tieto aktivity sa diali cez našu Facebook stránku divadla, ako aj na YouTube kanáli.“

Žabokrecké ochotnícke divadlo je aktuálne vo svojej 102. divadelnej sezóne a na obzore je ďalší titul. Po dlhšom čase to bude autorská rozprávka Odvážne dobrodružstvo. „Rozprávka bude venovaná všetkým deťom, rodičom ako aj starým rodičom. Bude to scénograficky pestrý, hudobno-dobrodružný príbeh obyčajných zvieratiek z lúky, ktoré sa vydajú spoznávať celý svet. Od horúcej Afriky, cez ľadovú Antarktídu až po nekonečný Vesmír,“ opisuje svoje dielo autor. Premiéru plánujú na jar. V týchto dňoch sa herci učia texty, skúšajú, spievajú, vyberajú kostýmy. „Verím že to bude niečo nové a zaujímavé pre každého jedného diváka, ktorý si príde rozprávku pozrieť, pretože nás uvidí hrať inak ako je zvyknutý,“ dodáva autor.

Vo voľnom čase Martin rád relaxuje v prírode. „Som chalan z dediny a milujem voľný čas strávený na čerstvom vzduchu. Mám rád okolitú prírodu, pretože je tu veľký priestor na turistiku. Od Borišova, cez Lysec, až po Maguru a Šíp. Hory mám veľmi rád, ale tiež aj vodu a predovšetkým more,“ hovorí režisér. Jeho ďalšia záľuba je pre mladého človeka netypická. „Už takmer dvanásť rokov hrám na organ v našom evanjelickom zbore v Necpaloch. Organ je čarovný nástroj plný histórie a krásneho zvuku. V našom zbore tiež pripravujem zborový časopis Šumenie líp. Baví ma písať divadelné hry, aj články pre našich veriacich,“ dodáva Martin.

V lete sa venuje deťom v táboroch ako animátor. On sám má najradšej divadelné tábory. „Mojou úlohou je každý rok pripraviť vhodnú tému, ktorá by bola pre deti inšpiráciou. Jeden rok sme mali tému Slovenská klasika, ktorá bola venovaná stému výročiu divadla na Slovensku. Deti si samé vyberali dialógy, ktoré potom hrali. Tituly ako Statky-Zmätky, Ženský zákon, Kubo, Bičianka z doliny, Kozie mlieko a iné. Zoznámili sa aj s autormi ako Urbánek, Tajovský, Hollý, Chalúpka. Na tomto turnuse bolo pekne vidieť, že aj najmladšia generácia má vzťah k folklóru a našim tradíciám. Nemali problém si dať na seba kroj a šatku na hlavu. Minulý rok, bola téma autorské divadlo. Deťom som vysvetlil, ako vzniká scenár. Potom si vymysleli dramatické postavy, dali im charaktery a napísali si dialógy, ktoré aj zahrali,“ dodáva umelec.

Práce má autor a režisér nad hlavu. V Žabokreckom ochotníckom divadle v týchto dňoch, do avizovanej novej rozprávky, pripravuje scénu. Okrem domovskej inštitúcie pôsobí Zachar ako režisér aj v ochotníckom divadle Nová Dedinka pri Senci a stále je aktívny aj v dvoch tituloch, ešte zo školských čias, ktoré tento rok plánujú hrať opäť.