Rieka Váh je podľa portálu visitliptov.sk charakteristická tým, že vzniká sútokom menších riek Čierneho a Bieleho Váhu v Kráľovej Lehote. Biely Váh pramení pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách. Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách. Rieka Váh je často využívaná na splav. Plavcom ponúka unikátne pohľady na krajinu z hladiny. Okrem splavu si tu svoje zákutia nájdu aj rybári.

Zdroj: TASR/Erika Ďurčová

Váh - hore orol, dolu rieka

Povesť o rieke Váh má príbeh položený netradične a je podaný priam mytologickým spôsobom. Na počiatku všetkého bol Stvoriteľ, ktorý mal na svedomí všetku existenciu. Medzi inými stvoril aj Váh. „Ba náš veľký Váh bol jednou z prvých riek, ktoré sa dozvedeli, kadiaľ majú celý život tiecť. Hoci to spočiatku vôbec tak nevyzeralo... Keď sa totiž ešte ako mokrý brčkavý mládenec dopočul, že má ovlažovať tatranskú krajinu, zišiel z nebies dolu, lebo bol veľmi zvedavý: Pozriem sa, ako vyzerá miesto, ktoré budem vídať až do konca vekov."

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Váh si takto začal obchádzať a „obtekať" svet. Nevedel sa však rozhodnúť, pretože široké doliny ho odrádzali. Bál sa totiž, že by mu v nich zlenivela voda. V horúcich krajoch sa zas desil vodného zápachu. V studených krajoch by sa zas triasol. Bol skrátka príliš vyberavý a napokon si priznal, že mu Stvoriteľ vybral to najlepšie, čo mohol - čarokrásny podtatranský kraj. Pri ceste naspäť do nebies sa však vyplašil, keď mu anjeli zvestovali nečakanú správu.

„Náš Pán je práve na návšteve v krajine pod Tatrami a tamojším riekam prideľuje korytá. Rýchlo teč naspäť, aby si nezmeškal svoju poslednú šancu! Váh letel tak, že keby nebol vodou, isto by mu za pätami horelo. Stvoriteľa však nikde, iba velikánsky orol sa mu prihovoril rozvážnym hlasom: Mokrý bratku, prieberčivý Váh, konečne si prišiel! Už ťa čakám tri dni a tri noci, aby som ti ukázal tvoje budúce cesty. Máš šťastie, že si Stvoriteľovi padol do oka a že na teba nezabudol. No musíme sa ponáhľať, lebo ak slnko zapadne štvrtý raz, ostaneš naveky bez riečiska."

Zdroj: TASR

Stvoriteľ mu neskôr veľkoryso odpúšťa občasné prehrešky, lebo väčšinu roka má vodu pokojnú a čistú. Pochvaľoval si čistú hladinu, aj počet rýb pod ňou. „Váh spokojnel isto aj preto, že sa ovrabčil. Ako sa môže rieka zmeniť na vtáčika? Navyše taká mohutná voda, akou je majestátny Váh? Na takú malú a večne učvirikanú guľku peria, akou je vrabec? Naši starí rodičia hovorievali o „ovrabčení sa" vtedy, keď si mládenec vybral milú svojho srdca a uchádzal sa o jej lásku tak dlho, až mu povedala „Áno!" Potom sa mládenec oženil - ovrabčil sa."

Zdroj: TASR/Henrich Mišovič

Váh si však nemohol tak ľahko nájsť ženu a zmenil sa na starého mládenca. Nebolo to tak navždy. Jedného dňa stretol riečnu dievčinu, ktorá mu hneď učarovala a hladkal ju svojimi riečnymi prúdmi. V istom momente si obaja uvedomili, že sa spolu už poznali zo svadby iného páru. „Zeleno-hnedé oči sa mu stretli s hnedými zreničkami hybkej Kysuce, ktorá sa ľahkým dievockým plavom blížila k jeho mohutnému ramenu. V tom okamihu v hĺbke srdca zacítil vôňu kvetov z lúk dedinky Snežnica, sprevádzanú spevom rovnomenného potôčika z Kysuckej vrchoviny. Zrazu sa pristavil (azda prvý raz od zrodu) a uvedomil si, že pozná túto krásavicu."

Váh a Kysuca zakrátko utvorili pár a sami sa pobrali na svadobnú cestu. „Nechajme ich teraz v spoločnej radosti, zakývajme ovrabčenému Váhu a očepčenej Kysuci. Položme do ich vôd veniec z nezábudiek, aby nezabudli na svoju veľkú lásku. Nikdy, nikde a za nijakých okolností. Bola by to veľká škoda, veď sú taký pekný pár!"

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - VÁLEK, Igor. Povesti o slovenskej vode. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej s.r.o., 2020. 176 s. ISBN 9788081152993