Horný Vadičov je podhorská obec situovaná v najvýchodnejšej doline Kysúc. Je vzdialená 13 kilometrov od Kysuckého Nového Mesta a 23 kilometrov od Žiliny. Aktuálne v nej žije okolo 1670 obyvateľov. Horný Vadičov je známy nielen malým lyžiarskym strediskom, ktoré je jedno z najlepších v strednej Európe, ale je tiež vyhľadávanou lokalitou pre cyklistov. Cez obec prechádza niekoľko cyklistických trás, ktoré vás dovedú na Kysuce, cez Lysicu do Terchovej a cez Kotrčinú Lúčku do Žiliny a ďalej.

Božská Ľadonhora

Horný Vadičov je veľmi vhodný aj pre pešiu turistiku. Severne od obce sa vypína známy turistický kopec Ľadonhora s „magickou“ nadmorskou výškou 999 m n. m. Okolie vrcholu a jeho svahy sú od roku 1993 vyhlásené za prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany prírody. Dnes je kopec celý zalesnený, ale na začiatku 20. storočia bol holý, bez stromov. Na základe archeologických nálezov bolo zdokumentované, že úpätie Ľadonhory obýval ľud lužickej a púchovskej kultúry. Názov Ľadonhora je teda s veľkou pravdepodobnosťou odvodený od staroslovanskej bohyne Lady.

Málokomu je známe, že v obci sa nachádza aj vodopád. Ide síce o menšiu vodnú kaskádu, akú napríklad máme možnosť vidieť v Šútove alebo v Lúčkach, ale oplatí sa tam zájsť a pokochať sa jej krásou. Ako vodopád nájdete? My sme zaparkovali na parkovisku pri miestnom lyžiarskom stredisku, odkiaľ sme sa vydali nahor po modrej cyklistickej značke smerom na chatovú oblasť. K vodopádu je to z toho bodu približne kilometer.

Vadičovský vodopád

Vydávame sa teda po modrej cyklistickej značke. Cca po 5 minútach od rampy sa pred nami odkrýva pohľad na skupinku asi piatich – šiestich chatiek. Pokračujeme ďalej. Zakrátko môžeme v diaľke zahliadnuť tabuľu, ktorá je osadená napravo pri lesnej ceste. Ako sa z nej dozvedáme, sme v cieli, tu niekde by mal byť Vadičovský vodopád. Jeho polohu prezrádza šum padajúcej vody. Nachádza sa priamo pod nami. Aby sme ho videli v celej jeho kráse, schádzame dole briežkom smerom k potoku.

Ako sa dozvedáme z informačnej tabule, Vadičovský vodopád sa nachádza v nadmorskej výške 550 m n. m. a je dlhý 1,4 metra. Šírka toku nad vodopádom dosahuje 2,5 metra. Horninové podložie tvoria ílovce a pieskovce bystrickej jednotky magurského flyša. Ide o fluviálny-erozívny genetický typ vodopádu. Pokocháme sa pohľadom na dokonalý prírodný výtvor, ktorý je v tomto ročnom období spestrený o cencúle rôznych tvarov a dĺžok a vydávame sa späť do lyžiarskeho strediska.

Opustené Hájnice

Zisťujeme, že miestne lyžiarske stredisko je pomerne zaujímavá lokalita pre lyžiarov, aj pre rodiny s malými deťmi. Okrem dvoch lyžiarskych zjazdoviek a lyžiarskej škôlky pre najmenších sa tu nachádza aj detský park, kde je voľný prístup bez poplatku. Nás osobne zaujala stavba opusteného hotela, ktorá sa vypína nad strediskom a dominuje tomuto miestu. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o moderné, fungujúce ubytovacie zariadenie. To, že niečo nie je v poriadku, možno badať už na parkovisku pod hotelom, ktoré je „vyľudnené“.

Ako sa dozvedáme z turistickej tabule, ide o Horský hotel Hájnice, v posledných rokoch fungovania premenovaný na hotel Tini – rovnomenný názov nesie aj detský park, ktorý sme už v článku spomínali a ktorý sa nachádza pod hotelom (pravdepodobne bol súčasťou hotelového areálu).

Hotel bol vybudovaný v roku 2007 a pýšil sa až štyrmi hviezdičkami. Okrem ubytovania v nadštandardne zariadených izbách ponúkal turistom aj ďalšie služby ako wellness centrum (bazén, sauny, masáže), tenisový kurt, strážené parkovisko, WiFi či gastroslužby.

Súčasťou areálu je aj skupinka asi dvadsiatich drevených chatiek, ktoré tiež slúžili na ubytovanie a ako sa dozvedáme od miestnych ľudí, kedysi sa tu organizovali pionierske, neskôr detské tábory. Kráčame po chodníku k hotelu. Čím sme bližšie, tým sa nám viac odhaľuje pohľad na opustený, zdevastovaný objekt.

Sklá na oknách sú vybité, hlavné dvere vylomené, pred vstupom do hotela sa povaľujú vytrhnuté časti ventilácie a iný odpad. Okolie okolo hotela pôsobí zanedbane, chodníky postupne prerastajú trávou, drevené schody k hotelu sa rozpadávajú... Vidieť, že objekt už niekoľko rokov neudržiavajú.

Mafiánske praktiky?

Hájnice sú zatvorené od roku 2015. O smutnom osude hotela písal v tom čase spravodajský portál aktuality.sk. V skratke: vlastníctvo hotela sa dostalo do sporu. V článku to prirovnávajú k mafiánskym praktikám z 90-tych rokoch, kedy sa bežne dialo, že si cudzí majetok privlastnil niekto iný. Urobte si svoj vlastný názor, pripájame link na článok.

Každopádne pohľad na pomerne nový hotel, ktorý bol kedysi určite vyhľadávaným a obľúbeným ubytovacím zariadením, zabolí. A smutné je, že vždy sa nájdu vandali alebo ziskuchtiví, ktorí podobné opustené objekty zdevastujú a vďaka nim potom naháňajú strach.

Príjemná bodka na záver

Horný Vadičov nás veľmi milo prekvapil. Bola to naša prvá návšteva a určite nie posledná. Nabudúce sa možno vrátime na bicykloch a prebádame všetky trate, ktoré tento kraj ponúka. Návštevu sme ukončili v miestnom bufete na kávičke s príjemným výhľadom na protiľahlý lyžiarsky svah, kde sa aj v marci aktívne lyžovalo. Dovidenia.