V pracovnej skupine, ktorá koncept na Slovensku vytvára, sú štátni aj neštátni ochranári prírody, členovia staníc, zástupcovia Inšpekcie životného prostredia, aj veterinári. Ich cieľ je jasný: zefektívniť chod záchranných staníc.

„Je smutné, že aj takéto statusy musíme riešiť. Chceme ale všetkých ubezpečiť, že pracovná skupina zaoberajúca sa problematikou reformy záchranných staníc, má pripravený návrh novej koncepcie pre efektívnu záchranu živočíchov v SR,“ napísali na sociálnej sieti pracovníci Záchrannej stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej.

Svoj návrh ako záchranu zvierat sprofesionalizovať, predložia ministerstvu životného prostredia. Vzorom im je náš západný sused. „V podstate by sme išli českou cestou, aby sme vytvorili nejaké nadregionálne záchranné stanice, ktoré budú mať veľký záber, veľkú kapacitu a možnosť špecializácie na určité druhy. Musia byť poprepájané s ochranou prírody, národnými parkami aj chránenými krajinnými oblasťami,“ vysvetľuje Metod Macek zo Záchrannej stanice v Zázrivej.

Podľa Maceka je začiatkom úspechu audit, ktorý ukáže ako dnes na Slovensku záchrana zvierat prebieha: koľko staníc máme, ako fungujú, akú majú kapacitu a či kritéria dané európskou legislatívou vôbec spĺňajú. „Záchrannou stanicou nemôže byť hocičo, nemôže ňou byť niečo, čo má tri malé voliéry a nie je schopná zobrať určitý počet druhov,“ dodáva Macek.

Každá záchranná stanica musí mať jasne definovanú oblasť, ktorú zastrešuje, aj vhodné podmienky podľa zákona. Dnes je na Slovensku okolo 25 staníc, nie všetky sú ale plne funkčné, rôzne sú aj ich názvy. Nový koncept navrhuje ich zjednotiť. „Je to všetko predmetom diskusií, ktorých ešte bude veľa, aby sme koncept pripravili.“

Záchrana živočíchov je dnes u nás najmä dobrovoľnícka činnosť. Financovanie Záchrannej stanice pre zranené živočíchy v Zázrivej funguje na základe refundácie. „My máme refundované náklady na deň na živočícha, to znamená, že každý živočích má nejakú kŕmnu dávku a túto si potom spätne refundujeme od štátu, plus veterinárne náklady a náklady na pohonné hmoty,“ objasňuje Macek. Náklady na prácu nedostávajú, tú totiž vykonávajú dobrovoľníci.

Nová koncepcia by mohla zmeniť aj to. „Práve vznik tých nadregionálnych staníc by mal umožniť vytvorenie aspoň dvoch stálych zamestnancov pre stanicu. Fungovať na dobrovoľnej báze sa nedá do nekonečna. Dá sa to ťahať pár rokov, ale potom tí ľudia, ktorí chodia do práce sa vyčerpajú a skončia ako tie záchranné stanice, ktoré dnes ohlasujú svoj koniec,“ hovorí Metod Macek zdôrazňuje dôležitosť toho, aby zvieratá dostali počas liečby potrebný komfort. „Sú to všetko chránené živočíchy, ktoré majú určitú spoločenskú hodnotu.“

V novom systéme by, podľa českého modelu, boli do spoločnej efektívnej spolupráce zapojené štátne aj neštátne stanice, aj zoologické záhrady. Stanica v Zázrivej nie je jediná, ktorá novú koncepciu podporuje. „Napriek súčasnej situácii nesmieme zabúdať ani na naše záchranné stanice. Bohužiaľ, za posledné roky, napriek ich opakovaným prosbám o pomoc, neboli vypočuté a reálne záchrana chránených živočíchov na Slovensku PADLA NA HUBU. Nedá sa to napísať jemnejšie. Teraz je ideálny čas, aby spolu s národnými parkami boli vyriešené aj záchranné stanice a ich ďalšie fungovanie,“ vysvetľuje na sociálnej sieti Záchrana chránených zvierat. Poukazujú na to, že dnes sieť záchranných staníc funkčná nie je a že samotní zoológovia, či zamestnanci štátnej ochrany prírody, nemajú záujem túto činnosť za súčasných podmienok ďalej vykonávať.

„Nie je vôbec náročné ísť na exkurziu do momentálne už jedinej skutočne fungujúcej záchrannej stanice Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá a potom na dve tri správy štátnej ochrany prírody, porovnať si ako tam vyzerá to, čo sa tvári ako záchranná stanica. Pri troche šťastia nájdete jednu voliéru a tri prepravky a demotivovaných zamestnancov,“ dodáva Záchrana chránených zvierat.

Záchranná stanica v Zázrivej zachraňuje zranené a choré zvieratá a opustené mláďatá. Zaoberajú sa ich liečením, rehabilitáciou a prípravou na vypúšťanie vyliečených živočíchov do prírody. V prevádzke je od roku 2001 a doteraz zachránili stovky zvierat. Najčastejšie ich pomoc potrebovali orol skalný, myšiak lesný a sokol myšiar. Vrátiť do prírody sa im darí približne polovicu z prijatých zvierat.