Je 5. jún 1966, krásna slnečná nedeľa. Jaroslav Papež má dnes v kine ako premietač poslednú službu. Už na druhý deň totiž nastupuje do výkonu trestu pre výtržníctvo. Od rána popíja, ako obyčajne, a pokračuje v tom aj v práci. Niečo po druhej poobede si všimne v pasáži pri kine postávať chlapca. Iba 11-ročného Josefa osloví a pozýva ho do premietacej kabíny. Sľubuje mu, že odtiaľ môže sledovať mládeži neprístupný film. Chlapcovi sa ponuka páči a o chvíľu už obaja vchádzajú do kabíny.

Papež ale hneď zamyká dvere a chlapca prinúti, aby sa vyzliekol. V tej chvíli sa začína horor, ale nie filmový. V premietacej kabíne chlapec prežíva strašné chvíle. Úchylák ho obchytkáva, v ruke má nožnice a strihá mu vlasy. Počas toho sa niekoľkokrát sexuálne uspokojuje. Zúfalý polonahý chlapec sa opakovane snaží utiecť, ale stále sa mu to nedarí. V rýchlosti si oblieka košeľu a pristupuje k zamknutým dverám, keď zrazu ucíti silné bodnutie. Útočník má v ruke nožničky a bezhlavo nimi ďalej bodá chlapca do hlavy, krku, trupu a genitálií. Chlapec s ním zápasí, snaží sa brániť.

Medzitým dochádza v premietacom stroji kotúč, diváci v kinosále pískajú a Papež teda narýchlo nahadzuje druhý. Premietanie filmu pokračuje. No vo svojom besnení pokračuje aj premietač. Do rúk berie ťažký predmet a z posledných síl plaziaceho sa chlapca, ktorý ešte žije, udiera do hlavy. No chlapec stále žije. Bezcitný útočník teda berie špagát a Josefa škrtí. Bezvládne telo ťahá do zadnej časti kabíny a spúšťa do akumulátorovej šachty pod ňou. Kabínu, v ktorej sa odohrala tragédia, narýchlo upratuje.

Medzitým malého Josefa hľadá jeho mama. Chodí blízkymi uličkami a pátra po synovi aj v pasáži pri kine, dokonca aj v kine. A to práve v čase, keď jej milovaný syn zápasí o svoj život s vrahom. Keď sa jej nedarí syna nájsť, nezvestnosť oznamuje polícii.

Na druhý deň Papež prichádza do práce opäť. Hoci má naplánovaný nástup na výkon trestu, rozhodne sa ho odložiť. Kabínu opäť upratuje. Premieta ešte tri dni po ohavnom čine a len pár metrov od neho leží telo mŕtveho chlapca. Posledný večer posiela odkaz kolegovi, že na druhý deň musí nastúpiť do basy a tak už do práce nepríde. Nový premietač ale pre neznesiteľný zápach do kabínky vojsť odmieta.

Privolaní policajti hneď objavili telo chlapca. Bolo zahádzané starými plagátmi. Veci nebrali rýchly spád. Našli krvavý odtlačok vrahovej dlane, zadržali ho v dome, kde žil s matkou. Schovával sa za kopou dreva. Usvedčili ho krvavé stopy na oblečení a tiež odstrižky vlasov zavraždeného chlapca. Odpor nekládol.

Súdni lekári na mŕtvom tele chlapca napočítali až 36 bodných rán nožnicami. Brutálnu vraždu spáchal vrah počas premietania filmu "Komisár Maigret zúri". V hľadisku kina bolo v tom čase viac ako sto divákov.

Vražda chlapca so sexuálnym motívom pobúrila verejnosť. Počas pojednávania bola súdu doručená petícia, pod ktorú sa podpísalo 860 ľudí. Pre vraha žiadali trest smrti.

Papež vychodil len sedem základných tried, na poslednom vysvedčení mal až štyri nedostatočné, aj keď mal zlé známky, hodnotili ho ako skromného a tichého chlapca. Kamarátov nemal. Problémov so zákonom, aj napriek nízkemu veku, však mal až až. Viackrát obťažoval chlapcov vo veku 10-12 rokov, za čo dostal podmienku a keďže mal vždy vypité, nariadili mu protialkoholické liečenie. S obťažovaním detí ale pokračoval ďalej a napokon ho súd poslal do väzenia.

Deň pred plánovaným nástupom zmaril život chlapca, za ktorý ho sudca poslal na smrť.

Jaroslava Papeža popravili 8. júna 1967 v Prahe.