V našom predchádzajúcom rozhovore sme sa rozprávali o tvojom podcaste Boiling Thoughts. Dnes to bude o tvojom štúdiu a pobyte v zahraničí. Prečo si si vybral štúdium práve v Bruseli?

• „Moje stredoškolské štúdium prebiehalo na anglickom bilingválnom gymnáziu a práve tým, že som mal 5 rokov strednej školy v angličtine, tak som si povedal, že to chcem využiť a dať sa na vysokú školu v zahraničí. Chcel som ostať v Európe a bolo veľmi ťažké nájsť kombináciu škola, odbor a krajina, kde by mi všetky tieto tri veci vyhovovali, ale Brusel mi prišiel po dôkladnom zvážení ako správna voľba a inšpirovala ma aj myšlienka žiť v centre diania Európskej únie, tak preto som sa rozhodol práve pre Brusel (A, samozrejme, kto nemá rád belgické waffle na raňajky každý deň).“

Ako ho spätne hodnotíš?

• „Brusel ako taký mi mnohými vecami pripomínal Bratislavu, takže zvyknúť si na to prostredie a adaptovať sa si myslím, že nebolo vôbec ťažké. Je to určite mesto, ktoré je hlavne zamerané na politiku a biznis, ako na kultúru a turizmus. Je to tam aj cítiť, keď to porovnám s inými mestami, kde som bol, napríklad Amsterdam alebo Paríž. Samozrejme, nebral by som to hneď ako negatívnu vec, pretože ak sa tam človek rozhodne žiť a pracovať v týchto oblastiach, je to určite veľké plus a má šancu nájsť veľa zaujímavých príležitostí ako nikde inde na svete.“

Prečo si myslíš, že mladí ľudia stále "utekajú“ za štúdiom/prácou do zahraničia?

• „Dobrá otázka, pretože ja som bol tiež raz „jedným z nich”. Ako som už spomínal, v podstate celú strednú školu som už vedel, že budem chcieť využiť moju angličtinu a odísť do zahraničia, a samozrejme som mal nasadené tieto rúžové okuliare z filmov, sociálnych sietí, no aj od samotných vysokoškolských agentúr, ktoré pomáhajú s prechodom na štúdium do zahraničia. Nikde vám však nepovedia, že každá minca má dve strany a aké komplikácie a zodpovednosť, či individuálna, ale hlavne aj finančná, s takýmto rozhodnutím prichádza. A práve si myslím, že takúto úprimnú pravdu nikto nehovorí, tak preto to majú všetci zidealizované a myslia si, že len preto, že to je zahraničie, tak to je automaticky lepšie, čo nemusí byť vôbec pravda.“

Mal si popri svojom štúdiu aj prácu v odbore, ktorý si študoval?

• „Popri štúdiu počas školského roka nie, pretože bolo celkom ťažké si vybaviť povolenia a nájsť prácu ako prvák, ktorý nie je Belgičan a nevie po holandsky / francúzsky. To bolo až skoro nemožné s danými okolnosťami a ak aj nejaká príležitosť bola, tak tam bola tak silná konkurencia a obrovský záujem, ktorý sa dá v meste ako Brusel čakať, že vaša šanca to získať, ako nový prváčik, bola mizivá. No momentálne som späť na Slovensku, pracujem na účtovnom oddelení japonskej nadnárodnej spoločnosti, ktorá vyrába elektroniku, a robím to, čo študujem – ekonomiku. Akurát mi táto skúsenosť potvrdila, že ma to, na čo som sa dal, baví a ide mi to, takže na konci dňa to vyšlo lepšie, ako som mohol len čakať. Asi je fakt pravda, že keď sa jedny dvere zatvoria, tak druhé, ešte lepšie, sa práve otvárajú.“

Prečo si sa rozhodol opäť vrátiť na Slovensko?

• „Na túto otázku neexistuje jedna priamočiara odpoveď, ale za týmto rozhodnutím je veľa vecí, ktoré som musel trpezlivo a opatrne zvážiť po dobu niekoľkých mesiacov. Čím dlhší čas prešiel, tak tým viac som bol utvrdený v tom, že si neviem predstaviť žiť v Belgicku, Bruseli najbližších päť rokov a zažívať taký chaos a životnú neistotu, ako som zažil za tento posledný rok. Poviem to takto, nie všetci sme rovnakí a každému sa nám darí a „kvitneme” v určitom prostredí inak. A toto proste nebolo to moje. Tak isto, ako som sa rozhodol ísť tam, som sa aj rozhodol vrátiť späť a som za to nesmierne vďačný, že takúto skúsenosť mám, pretože tie zážitky, spomienky, životné lekcie, cestovanie a kamaráti, čo som za ten rok tam získal, sa nedá kúpiť za žiadne množstvo peňazí, takže nič neľutujem.“

Čo ťa na Bruseli prekvapilo? V dobrom/v zlom?

„V dobrom ma určite prekvapili ľudia. Tí boli na tomto celom to najlepšie, či už moji spolužiaci, susedia alebo len náhodní ľudia v rade na kávu ráno v Starbuckse. Práve to sa mi páčilo, akí tam sú všetci otvorení, milí, usmiati, prihovoria sa, dajú vám kompliment na ulici. Prial by som si, aby to bolo takto aj na Slovensku, ale verím, že sa k tomu pomaly dostávame. A v zlom asi jediné čo ma prekvapilo je ako skoro sa tam zatvárajú obchody - už okolo 20:00 hodine, pretože veľakrát sme dostali na izbe chuť sa najesť o druhej ráno pri učení, ale všetko už bolo zatvorené, až na jednu pumpu blízko môjho bývania, kde ma tam po tom roku a mojich každoročných nákupoch v pyžame už aj poznali.“

Aké boli tvoje mesačné výdavky v Bruseli?

• „Keby som mal zrátať internát a všetky bežné nevyhnutné výdavky, tak sa to mesačne pohybovalo okolo 700 eur, a to nerátam letenky, cestovanie, výlety, zážitky, a podobne. Takže finančne to tiež nie je určite najlepšia voľba z dlhodobého hľadiska, hlavne s ohľadom na to, aké ťažké si tam je nájsť prácu.“

Čo hovoríš na kvalitu služieb oproti tým, ktoré sú poskytované na Slovensku?

• „Myslím, že v dnešnej dobe to je už veľmi porovnateľné s Bratislavou a až taký veľký rozdiel tam nebude. Určite sú tam niektoré veci lepšie, lebo tak Brusel je v podstate centrom Európskej Únie a každý mesiac tam môžete vidieť lídrov z celého sveta, tak to tam musí byť na úrovni, keď sa jedná o poskytovanie služieb, ale nie je to nič dramaticky odlišné od nás - ale tak majú metro.“

Máš nejaký odkaz pre ľudí, ktorí zvažujú štúdium v zahraničí?

• „Asi iba to, že ak to chceš skúsiť a myslíš si, že to je niečo pre teba, tak super, choď do toho a daj do toho všetko. Ale mysli na to, že veci môžu nakoniec byť úplne inak, ako si si ich ty vytvoril v hlave, a ak sa to stane, nenechaj sa tým zraziť na kolená a nemysli si, že je to koniec sveta. Je to akurát ďalšia príležitosť pre teba sa posunúť ďalej a skúsiť niečo nové, čo bude možno práve to, čo je určené pre teba. Nič nie je také vážne, ako sa zdá. Udrž si v pamäti, že všetko sa deje pre nejaký dôvod, ver si a nevzdávaj sa!“ uviedol pre našu redakciu tvorca podcastu Boiling Thoughts, David Paris.