Secesný dom žilinského advokáta JUDr. Arpáda Brauna a jeho manželky Idy Wiesnerovej patrí k najkrajším stavbám na Hlinkovom námestí v Žiline. Podrobnejšie jeho históriu opísali odborníci Peter Štanský a Milan Novák pre Turistickú informačnú kanceláriu mesta Žilina.

„Tento významný predstaviteľ židovskej ortodoxnej náboženskej obce, advokát JUDr. Arpád Braun, sa narodil v Žiline v roku 1877, tu študoval na židovskej ľudovej škole, žilinskom gymnáziu, tiež na gymnáziu a právnickej fakulte v Budapešti a Kluži v dnešnom Rumunsku, kde získal akademický titul,“ priblížili historici Štanský a Novák.

Foto: Archív Juraj Nedorost

Doplnili, že na jednom z najatraktívnejších priestorov v meste, po zbúraní dvoch menších prízemných domov, sa mal v roku 1911 začať stavať dom podľa projektu, ktorý už v roku 1909 vypracovali Izidor Szerdahelyi.

„Dom ale začala stavať firma Jozefa Juneka až 18. mája 1914, keď bolo vydané stavebné povolenie, avšak stavba sa ani do roku 1920 nedokončila. Od roku 1914 až do roku 1920 stálo okolo stavby drevené lešenie. Po vydaní nového stavebného povolenia ju v roku 1921 dokončila stavebná firma Jozefa Noska a 17. novembra bolo na ňu vydané obývacie povolenie,“ uviedli historici.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Príčinou tejto dlhej doby výstavby domu, v tom čase veľmi ojedinelom, bol podľa ich slov spor o stavebnú líniu a spor s predošlými majiteľmi pozemkov.

„Stavebnú líniu domu na rozhraní troch novovznikajúcich ulíc – Farské schody, dnešné Hlinkovo námestie a prípojka ku Kálovskej ulici bolo ťažké určiť, nakoľko tieto ulice sa vytvárali práve v tomto čase a Braunovcom bolo vyvlastnených 146 m2 pozemku pre tieto účely, podobne ako ďalším majiteľom vedľajších pozemkov tak, aby mohla vzniknúť nová cesta spájajúca dnešné ulice Národná, Hlinkovo námestie, Kálov a Hurbanovu ulicu. Keďže sa jednalo o veľkú stavbu, dal si na ňu Arpád Braun vypracovať u firmy Fischmann z Budapešti statický posudok.

Podpivničený dom mal pivnicu so 4 miestnosťami a tri nadzemné podlažia. Na prvom mala byť pôvodne lekáreň, preto sa plánovala v týchto miestach xylolitová podlaha. Napokon tu boli obchodné miestnosti, sklady, kancelárie a sociálne zariadenie. Na druhom podlaží sa nachádzalo 5 izieb, kuchyňa, dve komory a sociálne zariadenie, na treťom podlaží bolo 9 izieb, dve kuchyne, komory a dve sociálne zariadenia,“ opísali historici Štanský a Novák.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Zaujímavosťou je, že pred domom pôvodne stála strážna búdka mestskej polície, ktorú mesto na žiadosť JUDr. Brauna v roku 1921 odstránilo. „V roku 1928 podľa plánov arch. Zweigenthala sa rekonštruovali pivnice a osvetlenie. Dom mal na prízemí rozsiahle obchodné miestnosti, ktoré využívali najmä banky. Moravská banka od roku 1922, po roku 1930 Moravsko-slovenská banka a od roku 1939 Slovenská ľudová banka, Dunajská banka,“ konkretizovali historici pre TIK mesta Žilina.

V priestoroch domu boli tiež obchodné firmy a jednotlivci, ako napríklad Abbey Eugen – obchod s drevom, zubár Dezider Klein, Rudolf Preiss Odevy, predaj obuvi Policky – Riecker – Popper, Nehera odevná služba, A. Singer, Bohdan Dratva zubný technik a mnohí iní.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Podľa historikov Štanského a Nováka v dome bývala aj rodina Braunová.

„Majitelia domu boli v roku 1942 odvlečení do koncentračného tábora, kde zahynuli. Dom bol od roku 1942 poštátnený a až do roku 1947 jeho veľkú časť, suterén, druhé i tretie podlažie, malo prenajaté Posádkové vojenské veliteľstvo Žilina. V roku 1945 tu sídlilo miestne vedenie KSS. Dom majetkovo prešiel v roku 1949 na neter Idy Braunovej Signu Ševecovú, ale v roku 1962 ho znova poštátnili.

Od roku 1949 bola na prízemí predajňa Potraviny, Obuv Baťa – Šimovany, neskôr Obuv Partizánske. Ako prvá v meste tu bola zriadená samoobslužná predajňa obuvi, ktorá pretrvala až do začiatku 90. rokov. Neskôr si zriadili v jej priestoroch svoju podnikovú predajňu Odevy Prostějov,“ uzavreli historici Peter Štanský a Milan Novák. V súčasnosti v budove sídli pobočka Československej obchodnej banky.

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Petra Štanského

Foto: Súkromný archív Jozefa Feilera

Foto: TIK mesta Žilina

Foto: TIK mesta Žilina