O výstavbe trati a prevádzke na nej sa podľa slov Ing. Pavla Laša podarilo nájsť viaceré, doteraz nepublikované dokumenty a dokumentáciu, okrem iného aj fotografiu železničnej stanice asi pätnásť rokov po jej dokončení. Tvrdí, že je pravdepodobne najstaršou fotografiou z obce.

„Našli sa aj výkresy budovy železničnej stanice a ostatných objektov. Výkresy boli vyhotovené ako dokumentácia pre potreby česko-slovenskej železničnej správy v roku 1929 odkreslením pôvodných výkresov z obdobia výstavby trate s tým, že ich opis a vysvetlivky boli preložené z maďarčiny. Niektoré časti týchto výkresov dávajú predstavu o vtedajšom výzore stanice i o pracovných a obývacích priestoroch niekdajších železničných zamestnancov. Na osvetlenie stanice slúžili petrolejové lampy na budove a na stĺpe medzi koľajami. Na budove, vľavo medzi oknami v prízemí bol zvon, ktorým sa oznamoval príchod a odchod vlaku,“ priblížil pre našu redakciu autor Monografie Skalité obec pod Trojakom Ing. Pavol Laš.

Foto: Súkromný archív PL - Železničná stanica Skalité okolo roku 1900

Foto: Súkromný archív PL - Železničná stanica Skalité v roku 1905

Architektúra železničných stavieb na Slovensku, teda aj v okolí trate v Skalitom, má podľa slov Ing. Laša svoje jednotiace znaky, ale aj prvky, ktoré ju zaraďujú do určitého obdobia a aj k určitej železničnej spoločnosti, ktorá stavbu železnice realizovala.

„Stanice a železničné objekty v Skalitom sú postavené podľa typizovaných objektov odvodených od stavieb na hlavných tratiach v Uhorsku, najmä na KBŽ (Košicko-bohumínskej železnici). Na rozdiel od niektorých predtým postavených staničných budov, stanica v Skalitom mala už obývateľné podkrovie s výraznou manzardou a dostatočným osvetlením obytných priestorov cez štítové okná. Budova železničnej stanice sa vyznačovala výraznými vertikálnymi lizénami a vodorovnými rímsami. Zvýraznené boli nadokenné a nad dverové preklady, farebne odlíšené od vonkajšej omietky. Aplikácie tohto typu stavieb neprevzali žiadne miestne stavebné prvky, napríklad ozdobné ukončenie trámov, krokiev či iných drevených stavebných častí,“ uviedol historik a ďalej pokračoval:

„Napriek istému architektonickému schematizmu nepôsobila budova železničnej stanice až tak rušivo. Bola totiž vhodne doplnená drobnejšími stavebnými objektmi okolo s väčším podielom drevených prvkov, a tak lepšie zapadla do prostredia. Prínosom k celkovému dobrému vzhľadu areálu stanice prispel aj súbor obytných budov postavených neďaleko stanice, ktorému miestni obyvatelia dali názov Kolónia. Tým sa dostatočne zvýraznila odlišnosť tejto miestnej časti i ľudí, ktorí v nej bývali. Spočiatku ju totiž obývali výhradne zamestnanci železnice, financi a iní zamestnanci, napospol však ľudia z iných krajov monarchie, neskôr Česko-slovenskej republiky.“

Areál železničnej stanice a obytná zóna v Kolónii so záhradkami uprostred i jednotlivé budovy boli podľa slov Ing. Laša obkolesené ihličnanmi, najmä smrekmi a jedľami, ktoré spolu, so stále a dobre udržiavanou cestičkou - obojstrannými priekopami a každoročne vysypávanou škvarou - od stanice cez Kolóniu až po hostinec pri kostole, vytvorili výstavnú časť obce.

Foto: Súkromný archív PL - Plán budovy železničnej stanice

„V staničnej budove boli okrem služobných miestností na prízemí byty pre prednostu stanice a výpravcov, ak boli ženatí. Budova si udržala svoj vzhľad až do konca 2. svetovej vojny. Prakticky bol riešený vjazd k staničnej budove od štátnej cesty, slúžil aj ako príjazd ku skladom. Do budovy železničnej stanice sa vchádzalo cez zádverie priamo do čakárne a k okienku na vydávanie cestovných lístkov, výdaj batožiny či na colné odbavenie. Odtiaľ sa prichádzalo k nástupišťu. Dispozícia vnútorného usporiadania sa zmenila iba málo,“ priblížil Ing. Laš.

Foto: Súkromný archív PL - Vstup do železničnej stanice z obce, okolo roku 1985

Foto: Súkromný archív PL - Železničná stanica v roku 1973

Foto: Súkromný archív PL - Železničná stanica, 70. roky

Foto: Súkromný archív PL - Pohľad na obytné domy v Kolónii od železničnej stanice

„Na fotografiách železničnej stanice vidíme bohatý smrekový porast okolo stanice, ktorého významnejšie zvyšky sa udržali do 70. rokov minulého storočia. Bol to ojedinelý prírodný park uprostred obce so železničnou stanicou na Kysuciach a vari i na Slovensku. V staničnej budove bol na prvom poschodí jeden dvojizbový byt s výmerou 84 m2 vrátane predsiene a kuchyne, jeden dvojizbový byt s výmerou 71,75 m2 vrátane kuchyne bez predsiene a dvojizbový byt v podkroví s výmerou 67,32 m2 vrátane kuchyne. Na poschodí a v podkroví bolo WC. Výška miestností na poschodí bola 3,15 m, v podkroví 2,8 m a výška služobných miestností na prízemí 3,6 m. Vykurovanie miestností bolo pieckami na pevné palivo. Ku každému bytu patrili pivnica a kôlňa na palivo. Studňa bola spoločná vedľa staničnej budovy,“ opísal Ing. Laš niekdajšie vybavenie staničnej budovy.

Podobne boli podľa jeho slov riešené aj byty v obytných domoch v Kolónii.

„Na prízemí bol jeden trojizbový byt s výmerou 50,93 m2 a jeden dvojizbový byt s výmerou 41,29 m2. Na poschodí dva dvojizbové byty s výmerou 41,29 m2. Vo výklenkoch schodiska bola na jednej strane špajza a na druhej strane WC. Výška miestností na prízemí bola 3,2 m, na poschodí 2,8 m. Byty v podkroví neboli. Budova bola po dĺžke spolovice podpivničená. Jednoduchým porovnaním zisťujeme, že výmery týchto bytov sú porovnateľné s výmermi bytov na dnešných sídliskách. Celý areál začal po 2. svetovej vojne postupne upadať architektonicky i krajinársky. Úpadok celého areálu bol dovŕšený generálnou rekonštrukciou trate a ďalšou zástavbou v Kolónii,“ priblížil Ing. Laš a ďalej vysvetlil:

„Pošta vznikla v súvislosti s výstavbou železničnej trate, keď na nej pracovalo veľa zahraničných robotníkov. Bola umiestená v staničnej budove. Pošta fungovala až do 25. novembra 1938, kedy poľské vojsko zabralo polovicu obce. Bol zabraný aj poštový úrad. Polovica obce, ktorá zostala na Slovensku, zostala bez poštového úradu. Pošta sa dovážala autobusom z Čadce, ktorý nahradzoval aj železničné spojenie. Poštový úrad bol opäť zriadený v apríli 1939 a 28. januára 1940 bol znovu zavedený telefón i telegraf. Od postavenia železnice až do roku 1945 bol v budove železničnej stanice železničný colný úrad. Železničná stanica, výhrevňa, skladisko a vonkajšie osvetlenie stanice zapojili 6. decembra 1947 do elektrickej siete,“ uzavrel pre našu redakciu autor Monografie Skalité obec pod Trojakom Ing. Pavol Laš.

Foto: Peter Kvasnica / WWW kysuckoukrajinou.sk

Budova železničnej stanice v Skalitom je vo vlastníctve Železníc Slovenskej republiky. Hovorkyňa ŽSR, Ria Feik Achbergerová, pre našu redakciu zodpovedala, či ŽSR plánuje v tomto roku na železničnej stanici v Skalitom realizovať nejaké rekonštrukcie.

„V budove železničnej stanice Skalité, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, máme v pláne na rok 2023 vykonať opravu vonkajšieho schodiska z budovy smerom ku koľajisku. Toto schodisko je poškodené, nespĺňa požiadavky štandardov, preto sme oslovili pamiatkový úrad o schválenie nášho návrhu na spôsob opravy, druh použitého materiálu a tvaru schodiska. Po schválení navrhnutého riešenia pamiatkovým úradom sme spracovali všetky potrebné podklady. Momentálne prebieha proces verejného obstarávania a po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom bude schodisko opravené. Iné opravy v budove stanice tento rok neplánujeme,“ uviedla pre našu redakciu hovorkyňa ŽSR, Ria Feik Achbergerová.

Na otázku, či budova absolvovala za minulé roky rozsiahlejšiu rekonštrukciu a či prešiel interiér budovy rovnakou obmenou, nám odpovedala takto:

„V rokoch 2014 až 2015 bola na objekte stanice vykonaná komplexná rekonštrukcia, pri ktorej bola vykonaná oprava strechy, fasády, okien a dverí. Výmena poškodených nosných strešných prvkov, výmena strešnej krytiny, výmena okien a dverí, opravy vonkajších omietok a náter fasády. V interiéri boli vykonané iba udržiavacie práce ako opravy omietok a malieb, či opravy podlahy.“

Foto: Peter Kvasnica / WWW kysuckoukrajinou.sk

Hovorkyňa ŽSR nám zodpovedala aj otázku, aké sú s budovou plány do budúcnosti.

„Do budúcna neplánujeme na objekte železničnej stanice žiadne väčšie opravy či rekonštrukcie aj vzhľadom k tomu, že nie sú na budove žiadne väčšie nedostatky. Rovnako ŽSR nedisponujú voľnými finančnými prostriedkami, ktoré by sme radi venovali na skrášlenie pamiatok v správe ŽSR. Určite si uvedomujeme, že je našou povinnosťou udržiavať kultúrnu pamiatku v dobrom stave.

V mesiaci apríl bola vykonaná obhliadka objektu stanice pamiatkovým úradom, za účelom pasportizácie národnej kultúrnej pamiatky. Po doručení technickej správy z tejto pasportizácie, budeme v úzkej spolupráci s pamiatkovým úradom SR riešiť prípadné nedostatky tak, aby budova spĺňala požiadavky pamiatkového úradu. Objekt stanice spadá aj do implementácie štandardov staníc, preto sa budeme snažiť vykonávať bežnú údržbu, či opravy tak, aby boli tieto štandardy dodržané,“ uzavrela pre našu redakciu hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky, Ria Feik Achbergerová.