Nad obcou Zbyňov sa týčia nezvyčajné skaly, známe pod názvom Babice, ktoré podľa miestnej legendy vznikli z premenených žien. Príbeh o nešťastnej búrke, páde a strašnej kliatbe sa zachoval len útržkovito, no dodnes láka k objavovaniu tajomstiev Žilinského kraja. Túto povesť pripomína aj spisovateľ Igor Válek vo svojej knihe Povesti a spomienky z Rajeckej doliny, kde zhromaždil množstvo dávnych príbehov a spomienok zo Žilinského kraja.

Obec Zbyňov. Zdroj: obeczbynov.sk

Babice na kopci (povesť zo Zbyňova)

Nad obcou Zbyňov sa týčia nápadné skaly, ktoré domáci dôverne nazývajú Babice. Ich názov nie je náhodný – tvar skál totiž pripomína skupinku žien, babíc. História si pamätá množstvo udalostí, no mnoho príbehov sa stratilo. Z rôznych dôvodov sa pôvodné legendy alebo aspoň ich útržky nedochovali - niektoré sa zabudli, iné možno prehliadol zaneprázdnený rozprávač či gazda, ktorý mal starosti s nezbedným dieťaťom alebo neposlušnou dievkou.

„Ktovie teda, ako to bolo naozaj aj s tými ženičkami, ktoré sa napokon stali Babicami. Možno sa raz vracali z ktoréhosi jarmoku a cestou ich zachytila strašná búrka, blýskavica, hrmavica, ba aj krupenec sa pridal. Ženy utekali, skrývali sa pred kúskami ľadu veľkými ako detská päsť, kde sa aspoň na chvíľku dalo tam pod hustý strom, tam pod prevísajúcu skalu. Bežali ženy, Zbyňovčanky, dolinkou popri rozbujnenej vode potoka, ba už sa aj vydriapali na kopec, z ktorého bolo vidno prvé strechy chalúpok ich dedinky. Zdalo sa, že z najhoršieho sú vonku a že onedlho si už budú premočené šatky aj sukne sušiť v príjemnom teple domácností, ruky hriať na teplých stenách šálok s horúcim bylinkovým čajom. Vtedy sa však jednej z nich na vrstve ľadu, ktorá sa nakopila z padajúcich krúpov, pošmykla noha v premočenom kapci a ona spadla tak, až schrupčalo silnejšie od hromu.“

Obec Zbyňov. Zdroj: obeczbynov.sk

Niet divu, keď žena spadla na chrbát, mala na ňom naloženú nošu plnú hlineného riadu – ten, ktorý si nakúpila za svoje ťažko zarobené peniaze, aby doplnila kuchyňu o nové krčahy, šálky, tanieriky a dokonca aj malé vázičky na kvietky zo záhradky pred domom. Hneď vedela, že je to vážne, bolestivo sa zdvihla a keď rozviazala plachtu na noši, zdalo sa, akoby ju opantal zlý duch. Schmatla do dlaní zvyšky rozbitých riadov, zdvihla ich k nebu a zúrivo zakričala: „Bodaj by parom uchytil toho, čo pripustil na nás túto búrku! Bodaj by ho tresol o zem a na tvrdý kameň premenil.“

Nestihla ani dokončiť svoju hroznú kliatbu, keď ohlušujúco zahrmelo a zablyslo sa, akoby nastal súdny deň. Na mieste, kde sa ešte pred chvíľou krčili ženy, dnes už stoja mohutné kamene – „Babice, ktoré možno práve takto trestajúca ruka zhora priviedla na tento kúsok sveta v Rajeckej doline.“

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - VÁLEK, Igor. Povesti a spomienky z Rajeckej doliny. Prvé vydanie. Miesto vydania nie je známe: OZ AKURAD, 2022. 73 strán. ISBN: 9788057044932